mosadz

mosadz
– zliatina medi so zinkom, prípadne s menším podielom ďalších prvkov.
Podľa počtu zložiek a hlavnej prísady sa mosadze delia na dvojzložkové –  tombak (do 20 % zinku), hlbokoťažná mosadz (30 % zinku), automatová mosadz (s prísadou olova, určená na obrábanie),
viaczložkové mosadze – hliníkové, kremíkové, cínové, mangánové, niklové, mosadzné spájky.

Podľa účelu sa mosadze rozdeľujú na tvárnené a zlievarenské.

Materiál:
Popis spracovania:
Dvojzložkové mosadze [úprava] Najvyšší využívaný podiel zinku v mosadziach na tvárnenie je 42 %, pretože pri jeho väčšom podiele kryštalizujú v sústave Cu-Zn krehké fázy. Ak je obsah zinku do 39 %, kryštalizuje iba jedna fáza (α) pri obsahu 39 – 46 % kryštalizujú dve fázy (α + β). Maximum pevnosti mosadze je pri 46 % zinku, maximum ťažnosti pri 30 % zinku. Viaczložkové mosadze [úprava] Prísadou ďalších prvkov sa zlepšujú mechanické a technologické vlastnosti alebo odolnosť proti korózii. Prísady hliníka, kremíka a cínu zvyšujú pevnostné vlastnosti (legovanie a zjemnenie zrna) a odolnosť proti korózii (ochranná vrstva oxidov). Ak sú určené na tvárnenie, majú podiel zložiek obmedzený maximálne na 3 % Al, 3 % Si a 1 % Sn. Prísady mangánu a niklu spevňujú mosadz a zlepšujú odolnosť proti korózii. Mangán býva zastúpený maximálne do 3 %, pretože zhoršuje tvárnosť, naopak nikel až do 20 %, lebo tvárnosť zlepšuje. Niklové mosadze sa dajú leštiť a sú vhodné na pokovovanie, preto sa používali na výrobu príborov a ozdobných predmetov. Mosadzné spájky patria medzi tvrdé spájky, pre mechanicky namáhané spoje. Sú vhodné na spájanie kovov s teplotou tavenia nad 1 000 °C.