morenie
technika povrchovej úpravy dreva , kovu, kože, textilu pomocou roztokov alebo pár látok, ktoré ovplyvňujú farebnosť moreného materiálu a majú konzervačné účinky.
morenie – 1. (pajcovanie) – povrchová úprava dreva, kovu, kože, textilu pomocou moridiel. Ide o roztoky alebo pary látok, ktoré ovplyvňujú farebnosť moreného materiálu a majú konzervačné účinky.
V ľudovej výrobe sa uplatňovalo morenie vo farbiarstve (zváraním textilu v drev. lúhu sa uvoľňovali nežiadúce látky, čo uľahčovalo prijímanie farbív), pri spracúvaní kože (čistenie a zmäkčovanie usne), najmä však pri úprave dreva, kde sa okrem impregnácie docieľovala predovšetkým transparentná (celoplošná) polychrómia dosahujúca najvýraznejší výtvarný účinok pri povrchovej úprave súsekov a hračiek.
Najstarším spôsobom bolo morenie pomocou organických farbív. Využívali sa na to odvary z kôry duba (Quercus L.), divej slivky (Prunus L.), jelše (Alnus Mill.), trnky (Prunus spinora L.), z plodov chabzdy (Sambucus ebulus L.), šafranu (Crocus L.), fernambuku (Kabomba ježatá – Cabomba echinata Lamk.) alebo dobytčia krv.
Účinok podobný morenia sa docieľoval aj zadymovaním (čierny riad). Rôzne druhy drevín vyžadovali rozdielne spôsoby morenia. Dubové drevo sa morilo na čierno namáčaním do octu zmiešaného so železnými pilinami, na striebristočierno výparmi čpavku a na šedo až čiernohnedo kvapalným čpavkom . Jabloňové drevo sčernelo namáčaním do vápna. Slivkové drevo vo vápne nadobudlo sýtočervenú až hnedú farbu, v kyseline sírovej farbu tmavohnedú až čiernu. Rozšíreným moridlom bola i fermež.


