Morena

Morena
(Muriena, Smrť, Hejhana, Kyselica, Kyseľ, Baba) – slamená figurína ženy, symbol zimy, smrti.

Zhotovovala sa z dvoch drevených palíc v tvare kríža obkrútených slamou a oblečená bývala do miestneho, zväčša sviatočného (svadobného) odevu. Podstatou jarnej obchôdzky vynášania Moreny bolo chodenie dievčat s Morenou po dedine za spevu obradových piesní. Za dedinou Morenu rozobrali alebo spálili, roztrhali, hodili do vody, zahádzali kamením a s krikom bežali späť do dediny. Zničením figuríny sa obrad končil na Spiši, v Šariši, Above a Tekove. V ostatných oblastiach jedno z dievčat (kráľovnú) obliekli do šiat z Moreny a po domoch vyberali vajíčka, slaninu a iné naturálie, z ktorých spravili hostinu i pre mládencov, a to buď v dome richtára, alebo v dome, kde sa stretávali na priadkach a páračkách peria.

Vynášanie Moreny sa konalo na Smrtnú nedeľu v Liptove, Gemeri, na Spiši, na strednom Slovensku, alebo na Kvetnú nedeľu na západnom a južnom Slovensku, kde následne prinášali letečko. V niektorých častiach západného Slovenska vynášanie Moreny splynulo s letečkom. Pri strojení naň pripevnili aj malú handrovú bábiku Morenu, niekde i letečko nazývali morena a obchôdzku morenovaním.

V pôstnom období pred Veľkou nocou sa jedávala polievka kyseľ, ktorá ovplyvnila aj názov figuríny – v Honte ju nazývajú Kyselica, na Orave Kyseľova žena.

Piesne spievané pri vynášaní Moreny majú archaický charakter a patria k najstaršiemu štýlovému okruhu magických rituálnych úzkorozsahových piesní – sekund- terc- a kvarttonálnych piesní. Dvojtaktové melodické formulky sa opakujú, obmeňujú podľa dĺžky textov. Krátke päť- a šesťslabičné verše nemajú strofické usporiadanie a majú voľný rým. Reťazovité spájanie veršov a hudobných motívov je v súlade s priebehom obchôdzky. Charakteristický je motív oslovenia Moreny a otázky, kde tak dlho bola, za koho umrela, kam ju majú zaniesť. Celoslovenské typy sú napr. „Morena, Morena! Za kohos' umrela?“; „Morena, Morena! Kde si prebývala?“; „Hej, Hana, hej! Kde ťa ponesiemo?“ (Gemer); „Šmiertko ukrutná“; „Idze smertka s kudzeľu“ (východné Slovensko).

Prvé správy o Morene sú zo 16. storočia. Podľa poverových predstáv sa vynesením a zničením Moreny ako symbolu zimy a smrti mala magicky privolať jar. Niekde sa vynášanie Moreny považovalo za prostriedok na zaháňanie epidémií moru (tento význam prevažuje v tradícii okolitých krajín). Podľa správ zo 14. storočia zo susedných slovanských krajín vykonávateľmi obradov boli dospelí obyvatelia. Neskôr ich vystriedala mládež, najmä dievčatá. Opisy z 19. storočia zachytávajú obrad v aktívnej rozvinutej forme. Od 30. rokov minulého storočia obrad postupne zaniká. Jeho štruktúra nedovoľuje rozvíjať zábavné prvky a poverové predstavy zanikli. Jej vykonávateľmi sa v mnohých oblastiach stali deti. V súčasnosti sa vynášanie Moreny vyskytuje pomerne ojedinele a na jeho inovácii sa podieľajú najmä miestne folklórne skupiny.

Materiál: