Snaha o sebarealizáciu ho priviedla k vytvoreniu prvej práce z dreva - Naše deti (1977). Jej úspešná realizácia odštartovala vlnu ďalšej roboty a vznik nových prác na tému postáv z ľudových rozprávok. Jej pokračovaním bola tvorba korkošovsky poňatých, hoci neveľkých ženských postáv, ktorých prísna lineárna drapéria odevu z nich robí malé monumenty. Téma materstva je Morávkovým poľom, cez ktoré sa dostáva k vlastnému spôsobu výtvarného prejavu. Ďalej sú to betlehemy, anjeli, madony, hudobníci, hudba a jej múzy, priestorové objekty (abstraktné) a kone.
Napriek rôznosti tém a spôsobov zobrazení Morávkova sochárska tvorba má svoj výrazný, na prvý pohľad čitateľný rukopis. V jej časti – najmä v poslednom desaťročí - dominuje výrazu jeho sôch rezba motorovou pílou. Je zaujímavé, že kým v začiatkoch bolo používanie motorovej píly iba klasickou pomocou na urýchlenie odstránenia nepotrebných častí drevnej hmoty, Morávek je jedným z prvých neškolených tvorcov, ktorí touto technikou tvoria sochy síce z dreva, ale svojského výtvarného jazyka a jedinečného výrazu. Použitie motorovej reťazovej píly sochu do určitej miery výrazovo determinuje, avšak Morávek geniálne využíva tieto determinanty vo svoj prospech spôsobom kompozície celej sochy či súsošia, ale i použitím jednotnej štylizácie a výtvarnej skratky. Rezy pílou dotvára prácou s dlátom Jeho madony i anjeli majú čitateľný rukopis svojho tvorcu v celkovej štylizácii i v spracovaní detailov, napríklad nosa, úst, očí, ktorým dáva rôznosť výrazu a tým podčiarkuje pôsobenie ostatných výtvarných prostriedkov, ktorými chce vyjadriť pocit, náladu, atmosféru. To ho doviedlo k zdanlivo jednoduchému tvaru sochy alebo súsošia, resp. ku kompozícii viacerých sôch, ako v prípade niektorých jeho betlehemov.
Neustálymi návratmi k témam si Morávek overuje svoj sochársky výraz, ale témy určite korešpondujú aj s jeho vedomím a snahou o výpoveď prostredníctvom tvorby. Tak vznikli súbory sôch, ktoré sa vo výraze pohybujú medzi ľudovým umením, gotickým rezbárstvom a moderným sochárstvom. Zmenou postoja, veľkosti i výrazu dodáva autor každej soche originálnosť, aj keď v jednotnom rukopise.
Vlado Morávek je bezpochyby jednou z najvýraznejších osobností súčasnej neprofesionálnej rezbárskej tvorby na Slovensku. Na jeho diela sa rôznia názory odborníkov, profesionálnych i neprofesionálnych tvorcov. Jedni mu pripisujú prostosť a pomerne silný vplyv ľudovej tvorby, iný zase silný vplyv profesionálneho sochárstva. Možno majú všetci tak trochu pravdu, ale jedno je v Morávkovej tvorbe neodškriepiteľné. Je to fakt, že dokáže osloviť diváka. Morávek je úprimný vo svojej výpovedi a nepotrebuje tlmočenie zmyslu. Ponúka nielen svoj odraz reality, ale aj imaginárny svet náboženských predstáv. A to je asi zmysel umenia, či už ľudového alebo profesionálneho, no predovšetkým dobrého.
zobraziť
