modrotlačiarstvo

modrotlačiarstvo
– druh farbiarstva zameraný na výrobu modrotlače.
V Európe sa modrotlačiarstvo rozšírilo v súvislosti s importom indiga a módnych modrotlačových látok z Indie v 16. a 17. storočí. Na Slovensko preniklo v 18. storočí pravdepodobne z Nemecka. Zvládnutie remesla napomohli vandrovky tovarišov. Tlačiari, ktorí vzorovali látky, pracovali v rámci farbiarskych cechov (farbiarstvo). V 18. storočí jestvovali modrotlačiarske dielne skoro v každom mestečku, lebo modrotlač bola obľúbenou látkou v meštianskom odeve. Keď ju neskôr vytlačili manufaktúrne a továrenské vzorované kartúny, modrotlačiari sa začali v 19. storočí orientovať na vidiek. Dielne sa sústreďovali najmä v oblastiach, kde sa vyrábalo plátno na predaj (Orava, Šariš, Liptov), postupne sa rozšírili na celé územie. Modrotlač sa objednávala v dielňach podľa vzorníkov alebo sa predávala a vymieňala na jarmokoch za čisto biele plátno v pomere 1 : 2. Jednotlivé dielne mali svoje rajóny a vedeli, čo sa v ktorej dedine či regióne požaduje. Pre nedostatok surovín a postupný zánik ľudového odevu sa počet dielní po druhej svetovej vojne znižoval. Väčšina bola však činná ešte v prvej polovici minulého storočia. Donedávna pracovala dielňa vo Vrbovom a dnes pracuje už len dielňa v Púchove.
Technika výroby:
farbenie, modrotlač, textilná technika