mladucha

mladucha
(nevesta, mladá pani, brauta) – žena, ktorá sa vydáva alebo má pred svadbou.

Mladucha sa vyznačovala osobitným svadobným odevom, ku ktorému patrila parta a veniec  ako znaky slobodného stavu a panenstva. Rovnakú znakovú funkciu mala aj zeleň (vo venci alebo na odeve). Postupne tieto tradičné znaky doplnil a nahradil závoj.

Uzavretie manželstva znamenalo pre mladuchu vylúčenie z dovtedajších zväzkov, prechod a prijatie do novej rodiny a do spoločenstva dospelých. V tradičnej svadbe sa zmeny jej rodinného a sociálneho stavu potvrdzovali viacerými obradmi prechodu. Boli to dievocká rozlúčka – ako vylúčenie zo stavu slobodných dievok, svadobné odobierky – rozlúčka s rodičovskou rodinou a domom, sobáš – potvrdenie manželského zväzku. Významný bol vstup do domu a prijatie do rodiny ženícha, čo dokumentujú mnohé obyčaje. Dôležité bolo privítanie mladuchy matkou ženícha podľa prísne dodržiavanej tradičnej etikety (bozk, objatie, podanie ruky, dialóg, obdarovanie, ponúknutie jedlom a prípitkom). Boli známe aj magické úkony, ktoré mali mladuche zabezpečiť vládu v dome (stupenie na prah, vyjdenie na povalu, vyhadzovanie predmetov dohora).

Podľa predstáv o mágii počiatku mladucha robila pri vstupe do nového domova viaceré úkony prosperitnej mágie na zabezpečenie hospodárskej prosperity: obsypávanie obilím, plodinami, peniazmi; úkony s chlebom, ľanom; zavedenie do maštale k dobytku (severné a stredné Slovensko), sypanie zrna hydine (juhozápadné Slovensko). Zabezpečovali sa aj ďalšie požadované schopnosti mladuchy – plodnosť a ľahký pôrod (kladenie dieťaťa do lona, vylievanie vody, stúpanie na vajíčko), šikovnosť (podhodenie metly pod nohy), i šťastné manželstvo (podávanie medu, cukru).

Hlavný význam mali recepčné obrady, ktoré spočívali vo vykonaní obradových úkonov na uctievaných miestach domu,  podľa dávnych predstáv považovaných za sídla duchov rodových predkov (kult predkov). Bolo to obradné obchádzanie mladuchy okolo stola (trojnásobné, v smere dráhy slnka, s chlebom, s bozkávaním rohov stola), vystúpenie mladuchy na stôl, zavedenie mladuchy k peci (dotyk s pecou, popolom, miešanie kaše, nazretie do komína), hádzanie chleba a plodín do kútov izby. Tieto úkony boli prejavmi úcty a odovzdaním obetí duchom predkov, čím sa mladucha dostala pod ich ochranu a stala sa členkou rodiny. Podobný význam mali dary od mladuchy všetkým členom ženíchovej rodiny (svadobné dary). Z kultu predkov pravdepodobne vyplývali aj rozšírené obyčaje úteku a skrývania sa mladuchy (najmä pred odchodom z domu a čepčením), ktorým sa malo dať najavo, že mladucha neodchádza z domova dobrovoľne. Prechod mladuchy zo slobodného, panenského stavu vyjadroval obrad skladania venca mladuchy a po svadobnej noci nasledujúce čepčenie, potvrdzujúce stav vydatej ženy. Potom mladucha absolvovala ďalšie recepčné obrady: mladuchin tanec a po svadbe rôzne spôsoby prijímania medzi vydaté ženy – pohostenie pre všetky ženy, prístupné na zábave, krsty mladuchy (Gemer); pohostenie susedov (roznášala im koláč radostník, pohostili ju v každom dome, do ktorého prišla prvý raz).

Okrem obradov prechodu sa na mladuchu vzťahovali obyčaje ochranného významu vyplývajúce z predstáv, že v tejto prechodovej situácii je ľahko prístupná vplyvu zlých síl. Apotropajná mágia sa uplatňovala najmä pri jej príprave a ceste na sobáš (brala si so sebou rôzne apotropajné predmety, podrobila sa obradnému bitiu). Počas svadby, ale najmä po sobáši sa mladucha považovala za nositeľku magickej moci privodiť vydaj, ktorú dotykom mohla preniesť na slobodné dievčatá (posielala alebo hádzala im koláče, brali si jej veniec, sadali si na jej miesto). Správanie sa mladuchy bolo počas celej svadby prevažne pasívne. Na sobáš ju prišli pripraviť družice, starejšia, ženy. Potom bola predvedená a vydaná strane ženícha (odtiaľ termín vydaj), družba ju,  držiac za šatku, vyviedol z domu na sobáš. V slovných prejavoch ju zväčša zastupoval starejší, pri iných obradových činnostiach starejšia a družica, čo malo aj ochranný význam.

Podľa tradičnej etikety mladucha mala byť vážna, dôstojná, nemala sa smiať, nesmela spievať, v novšej dobe tancovať moderné rýchle tance. V určitých obradových situáciách (odchod z domu, sobáš) sa od nej vyžadoval obradný plač. V závere svadby sa podrobovala očistným úkonom – cirkevnej vádzke, umývaniu sa v tečúcej vode, preskakovaniu cez oheň (južné Slovensko). Po skončení svadby sa mala čo najskôr zapojiť do prác v novom domove. Prvou požadovanou prácou bolo prinesenie vody, inde omazanie komína alebo kuchyne, zametanie, dojenie kravy. Podľa poverového zákazu niektoré práce 9 dní nesmela robiť, lebo by spôsobila smrť domácim. Rozšírený bol zákaz návštevy rodičovského domu do týždňa, aby si v novom domove rýchlo privykla.

V súčasnej svadbe sa mladuchy týka podstatne menej obyčají. V redukovanej forme sa zachováva dievocká rozlúčka, rozšírené sú svadobné odobierky, čepčenie a mladuchin tanec, ktorý často absolvuje aj ženích. V zachovávaných obyčajach je celková tendencia stierať rozdiely v účasti mladuchy a ženícha. V centre záujmu verejnosti je predovšetkým úprava odevu mladuchy, ktorý však prestal byť nositeľom znakov panenstva.