mieškarstvo

mieškarstvo
– remeselná špecializácia zameraná na výrobu mieškov na mince, ale i tabak a iné produkty.

Výroba kožených (irchových) a textilných mieškov na peniaze a tabak, veľkých kožených mechov, káps, tašiek (na náboje), cestovných kufrov atď. Podľa prevahy vyrábaného tovaru sa výrobcovia nazývali aj kapsármi, taškármi, tobolkármi. Prvý mieškarský a taškársky cech vznikol v Košiciach (1439), ďalšie v Levoči (1492), Bratislave (1549), Bardejove (1550 spolu s remenármi a sedlármi), Prešove (1651), Banskej Bystrici (1660). Roku 1692 sa v Košiciach spojili mieškari do jedného cechu s vyšívačmi zlatom.

V priebehu 17. storočia sa sortiment výrobkov rozšíril o miešky na tabak, hoci mieškarstvo bolo začlenené do rukavičkárskych cechov, v 19. a 20. storočí bolo súčasťou brašnárskeho remesla. Kožené miešky bývali bohato zdobené výšivkou. V dedinskom prostredí podomácky vyrábané miešky, kapsy a tanistry slúžili nielen na úschovu peňazí a tabaku, ale aj ako odevné doplnky pre určité druhy zamestnaní (pastieri, drevorubači).

Miešky vyrábali aj pastieri, najmä bačovia, z baraních mieškov (časť pohlavných orgánov). Výrobou kožených káps (vakov) na prepravu tovarov na koni (¶bisahy, vísahy) sa zaoberali aj garbiari. Známe boli tzv. rajecké vísahy.