Venuje sa najmä výrobe figurálne zdobených piestov, pracích i mangľovacích, ale aj sôch so sakrálnou tematikou (Madona z Hlbokej cesty, Nebeská kráľovná, Boh Otec). Jeho diela zaujmú bohatou imagináciou, silnou expresivitou a poéziou. Sú výtvarne slobodné, bez profesionálneho školenia. Predstavujú akýsi prelom v dodnes pretrvávajúcom názore na insitné umenie, ktorý už nevystačí s predstavou naivnosti v úzkom zmysle slova. Život ľudí sa mení a mení sa aj pojem vrodeného, nenaučeného umenia, ktoré nie je ani normou, ani dogmou, ale vývojovým procesom, ktorý odráža prirodzenú poetickú schopnosť človeka realizovať sa umeleckou tvorbou v neusmerňovanom prejave. Martin Mešša chce vypovedať o sebe, o svete, a to symbolickým spôsobom, ktorý interpretuje výrazným a spontánnym gestom. Autor je vzdelaný človek, etnológ, so záujmom o umenie, literatúru, hudbu, spoločenské vedy, a predsa má jeho výtvarný svet korene v prapôvodnej oblasti mýtu, naivného poetizmu a bezprostredného výrazu. Z reality a zo snov si vytvoril svoj jedinečný svet naivných básnikov. Silným inšpiračným zdrojom je preňho ľudová kultúra, iste z dôvodu profesionálneho záujmu. Posmelený do tvorby insitným sochárom Pavlom Šarišským z Janova pri Prešove, spočiatku vyrezával hračky z bukového dreva, po dvanástich rokoch piesty, lopáriky, mangliarky s reliéfmi z lipového dreva. Ako mnohí insitní umelci, aj on sa orientuje na ľudskú figúru, pričom jeho skulptúry nie sú iba veselé postavy a postavičky. Vyrezáva pestrý a vzrušujúci svet dedinských hudobníkov. Osobitným programom v jeho tvorbe sú motívy z kresťanskej ikonografie, najmä z Nového zákona. V telesnej prezentácii majú niečo existenčné a pôvodné. Ich figurálna robustná existencia ich robí nenapodobiteľnými, a to aj pri opakovaní motívov. Plastiky sú spracované z jedného kusa dreva. Pri ich tvorbe sa autor vzďaľuje od reality, všíma si a cíti charakter dreva, riadi sa vnútornými víziami. Meššove plastiky majú jednoduché, striedme tvary. Dajú sa rozoznať cez insígnie najmä pracovných náradí alebo nástrojov. Autor dbá na čisté línie a jemné opracovanie dreva. Rezba je nekomplikovaná a len v základných proporciách sleduje na naznačenom odeve mužskú či ženskú podobu. Figúry sú pre Martina Meššu jedinečnou formou sebarealizácie. Úžas nad prirodzeným inštinktom ho vedie k pomeru sochárskych foriem, farieb a proporcií. Jeho tvorba disponuje vlastnosťami ako bezprostrednosť, špecifický spôsob videnia, výraznosť umeleckej vízie, originálnosť a neopakovateľnosť. Za svoje tvorivé obdobie si Mešša vypracoval vlastný výtvarný výraz, vzbudzujúci pocity optimizmu a životnej radosti. Jeho diela sú hlboko prežité a ľudské. Ako rezbár sa zúčastnil na plenéroch v Raslaviciach, v Myslave, vo Wzdówe v Poľsku, kde aj prednášal o ľudovej kultúre na Ľudovej univerzite. Profesionálne sa venuje otázkam výtvarného folklorizmu, polohe ľudovej umeleckej výroby v súčasnosti, spracovávaniu informácií o minulosti a súčasnosti ľudovej umeleckej výroby na Slovensku súčasnými technickými formami. Jeho práce sú v zbierkach Východoslovenského múzea v Košiciach, ÚĽUV-u a v mnohých súkromných zbierkach na Slovensku, v Rakúsku, Austrálii a USA. Od roku 2010 je na dôchodku.
zobraziť
