maska

maska
plastické zobrazenie tváre alebo hlavy ľudskej, zvieracej, mytologickej či démonickej bytosti  vyhotovené z rôznych najmä prírodných materiálov.

Slúži na premenu herca na zobrazenú postavu. Býva doplnená kostýmom zahaľujúcim celú postavu. Vtedy sa však častejšie používa označenie maškara, najmä ak zobrazenie je abstraktné, bláznivé, pestré.

Najstaršie doklady o maskách sú z mladšieho paleolitu a z neolitu v spojitosti s lovom a náboženskými obradmi. Dôležité boli posmrtné pohrebné masky. Popri týchto kultových maskách sú od staroveku doložené divadelné a komediálne masky.

 Maskovanie v obradoch a hrách už od najstarších čias spĺňa magický–rituálne a esteticko-zábavné funkcie. Na Slovensku sa tradičné spôsoby maskovania zachovali v obyčajoch a hrách hlavne v období zimného slnovratu, a to od začiatku adventu po Popolcovú stredu. Prvotný význam obchôdzok masiek súvisí s ochrannými praktikami pred pôsobením negatívnych síl, ktoré sa podľa archaických predstáv v tom čase aktivizovali. Sú to obchôdzky masiek v predvianočnom období na Barboru, Mikuláša, Luciu, zriedkavejšie aj na Katarínu a Ondreja.

Masky sa používali aj so zámerom privodiť alebo poistiť úrodu, plodnosť hospodárske zvierat aj ľudí. Také sú obchôdzky masky v novoročí na Silvestra a cez fašiangy. Prevažne v tomto období sa konali svadby, priadky a zabíjačky, kde sa uplatňovali aj masky používané v rámci kalendárnych obyčajov.

Niektoré svadobné masky (svadobné hry) mali aj ochrannú a plodnosnú funkciu; čisto zábavné boli masky na priadkach a zabíjačkách.

Ďalšie masky sa vyskytujú vo vianočných hrách a v hre o sv. Dorote, kde prispeli k divadelnej premene, avšak napr. veseloherná postava betlehemských hier v kožušinovej maske ( na obrázku ) patrí k obradovým maskám s agrárno-prosperitnou funkciou.

Koncentrácia masiek v zimnom období znamenala ich opakované používanie pri rôznych príležitostiach. Spôsobili to tiež významové zmeny obradových maskách , pri ktorých oslabenie alebo zánik magický–rituálneho základu znamenal presun funkcií na komediálnu zložku, čo umožnilo ich širšie uplatnenie.
Polyfunkčnosť masiek a miestami aj tvarová nevyhranenosť sťažuje ich klasifikáciu. Súčasná etnológia ich triedi podľa funkcií a podľa formy.
Z funkčného hľadiska sa rozlišujú masky obradové, strašidelné, karnevalové, divadelné, komediálne ap.

Obradové masky sú ústredným vykonávateľom magický–rituálnej zložky obradu. Pre tieto masky je príznačný démonický vzhľad, mlčanie a úplné zahalenie s cieľom dosiahnuť nepoznateľnosť a dokonalosť prevtelenia. Obvykle sú zhotovené z matérie magického významu, resp. takýto predmet nesú (slama, vyvrátená kožušina, bábka dieťaťa, zvonce, prút, ražeň), vykonávajú magický úkon (skákanie, krádež, imitácia umierania a ožívania, pováľanie sa, vymetanie príbytku, erotické gestá), respektíve magický účinok má mať kontakt s nimi (dotyk, tanec, obdarúvanie). Najrozšírenejšie sú slamené masky a masky zhotovené z obrátenej kožušiny (v minulosti aj z hrachoviny). Ich názvy bývajú často zhodné: medveďom býva kožušinová alebo slamená maska , ktorej vzhľad kolíše medzi zvieracou a ľudskou podobou; dedo máva totožný alebo príbuzný vzhľad ako maska medveďa, ale tvár namiesto kukly častejšie zakrýva kožušinová náličnica, resp. je začiernená a dotvorená konopnými fúzami. Máva hrb, po ktorom ho bijú. Býva tiež zhotovený z vypchaného širokého odevu (Bakchus). Prelínanie sa m. deda a medveďa poukazuje na spätosť prosperitnej funkcie s kultom zomretých (kult predkov).

Komediálne postavy dedov, báb, žien s chlapom v koši na chrbte, preobliekanie mužov za ženy a naopak, za prespanky s deťmi, za ľahké alebo hrubé ženy, za svadobný pár sú často späté s erotickými prvkami plodonosného významu.

Zo zvieracích obradových m. sú rozšírené turoň a koza, ktoré sú považované za geneticky príbuzné. Avšak zatiaľ čo masku turoňa nakoniec magicky zabíjajú, maska kozy sa používa hlavne ako zábavná postava vianočných a fašiangových hier. Funkcia maska koňa je nevyhranená.

Démonické masky Lucie a Barbory sú vzhľadom i funkciou totožné. Obradové masky v užšom zmysle (v širšom zmysle by sem mohli byť zaradené aj ďalšie masky zúčastnené na obrade, napríklad fašiangové) sa vyvíjali ako polyfunkčné, popri magickej funkcii prispievali k hre a zábave.
Podobnú mnohofunkčnosť majú i ostatné skupiny masiek Strašidelné masky zobrazujú väčšinou démonické bytosti a pravdepodobne vychádzajú z novodobých vzorov: Smrť, vodník, černokňažník, striga atď. Staršie spôsoby ich maskovania nie sú známe. Podobne ako obradové masky mali mať v zmysle ochrannej mágie démonický, odpudzujúci vzhľad, avšak táto ich funkcia je značne zredukovaná. Najrozšírenejšia je maska čerta, pri ktorej sa uplatňujú archaické maskovacie princípy obradových masiek. Vzbudzovanie strachu je zamerané na detské publikum.

Karnevalové masky sa viažu na špecifickú podobu niektorých fašiangových sprievodov a hier, kde vytvorenie masky nie je určené tradíciou a podstatné je len prezlečenie, premena na inú postavu. Škála masiek v tejto skupine je široká a obvykle paroduje zamestnania (sudca, notár, farár, exekútor, žid-obchodník, policajt, horár, vojak, zdravotník a i.), remeslá (mäsiar, miškár, pekár, kominár, kováč a i.), neobvyklé zamestnania (akrobat, šašo, flašinetár, žobrák, lacný Jožko a i.) i exotické etniká a rasy (Turek, Arab, Ind, černoch a i.).

Divadelné masky vystupujú v hrách ľud. divadla. Premena herca na divadelnú postavu sa vytvára pomocou znakov, maskovaním, kostýmom, rekvizitou a gestom. Postavy jednotlivých hier a ich zobrazenie býva konvencionalizované, čím sa dosahuje zrozumiteľnosť používaných znakov (napr. bača má bačovskú kapsu, anjel je mladý a má biele šaty). Komediálne masky sa vyskytujú medzi všetkými druhmi masiek , najmä medzi karnevalovými. Je to prirodzená funkcia masky. Prvoplánovú komediálnosť majú masky kurvy, falošnej nevesty, svadobného páru, cigána a cigánky, žida, starého (Kuba), polchlapa-polženy, farára s organistom, plačiek, baby s deckom a mnohé iné.

Z formálneho hľadiska sa rozlišujú zoomorfné a antropomorfné masky. Osobitné sú heterogénne masky , ktoré môžu mať ľudské i zvieracie črty (čert), alebo ich vôbec nemajú (medveď,  Mikuláš). Používajú sa aj kombinácie iných znakov (sitárik, jedlička, borievka, ale aj niektorých maskách detských maškarných plesov, napr. hríba).

Antropomorfné i zoomorfné masky zaznamenali najmä v súčasnosti značné rozšírenie tradičných vzorov, zobrazujú celú pestrosť sveta ľudí a zvierat. Obľúbené sú najmä vo fašiangových zábavách a sprievodoch.

V evanjelických obciach sa masky nevyskytujú, cirkev ich jednoznačne zakazovala.