manufaktúry na kameninu

manufaktúry na kameninu
– veľkovýroba riadu využívajúca technológiu prípravy kameninových zmesí ako suroviny na ich výrobu a špecializovanú prácu na zvládnutie jej jednotlivých fáz.

Produkcia manufaktúr na kameninový riad významne ovplyvnila nielen stolovanie vyšších a stredných vrstiev obyvateľstva, ale pracovne, ekonomicky i sortimentovou skladbou a výzdobou aj prácu hrnčiarov remeselníkov a dedinských necechových hrnčiarov.

Hľadanie spôsobu výroby porcelánu v Európe priviedlo bádateľov k medzistupňom medzi fajansou a porcelánom – kamenine. Prvým takýmto výrobkom, ktorý sa podobal pravému porcelánu, bol materiál nazývaný Medici porcelán (1574 – 1587) – porcelán žltej farby s bielou olovnatou polevou a s vlastnosťami len trochu lepšími ako fajansový riad. Cez vynálezy transparentného porcelánu Johnom Dwightom (1671) a vynálezy technológií Francúza Louisa Peterata sa roku 1708 v nemeckom Meissene začala manufaktúrne vyrábať jemná fajansa a neskôr červená kamenina zvaná aj červený alebo železný porcelán. Tam roku 1709  J. F. Botteger, ktorý pokračoval v práci bádateľa Tschirnhausa, objavil tajomstvo výroby tvrdého porcelánu. Bol žltkastý a vyrábali ho popri červenej kamenine. Rôznymi úpravami technológie postupne dosiahli bielu farbu. 

Surovinou na výrobu kameninového riadu je zmes kameninových ílov, ktoré sa upravujú prídavkom iných ílov, kaolínu, živca a kremeňa. Prídavky sa často museli dovážať z iných oblastí. Nasiakavosť kameniny nepresahuje väčšinou 5 %. Zmes spracovaná na riad sa vypaľuje  pri teplote 1 200 – 1 300 º C a má široký interval slinovania.
Po vypálení majú výrobky rozličnú farbu, závislú od prítomných prímesí. Z rôznorodého zloženia ílov možno vytvoriť kameninové výrobky rôznej textúry. Črep je dokonale spečený, nepriepustný a zvonivo tvrdý. 
Technológia výroby riadu z kameniny si vyžadovala profesionalizáciu jednotlivých fáz, čím sa zvýšila aj efektivita práce. Manufaktúry pri svojom založení, ale aj neskôr, zamestnávali vyučených hrnčiarov, ktorí pracovali zväčša ako kruhári alebo maliari, ale aj ako formovači a kuriči pri peciach. Na rozdiel od hrnčiarskych dielní v manufaktúrach sa hrnčiari špecializovali na jednotlivé fázy pri výrobe točeného riadu. Na práce spojené s ťažbou hliny a dreva, s prípravou zmesí, s vozením vody zamestnávali robotníkov z okolia, alebo tieto práce patrili k poddanským povinnostiam, ako napríklad v prípade Muránskej manufaktúry. Významným posunom bolo, že hrnčiari pracovali za mzdu a o odbyt sa staral vedúci výroby – riaditeľ.
Sortiment bol skutočne široký. Napríklad v začiatkoch Muránska manufaktúra vyrábala taniere, polievkové taniere, čínske šálky, japonské tanieriky, džbány na kávu, cukorničky, šálky na kávu, maselničky, stojany na vajíčka, ale i džbány na vodu, lavóry a nočníky. To všetko v bielej a modrej farbe, vypálené na hladko. 
Začiatok kameninovej výroby v Rakúsko-Uhorsku je datovaný rokom 1786. Vtedy na podnet cisára Jozefa II. bola vypracovaná hmota na výrobu kameniny v cisársko-kráľovskej manufaktúre na výrobu fajanse v Holíči na Slovensku.
Neskôr vznikali manufaktúry na výrobu kameninového riadu aj inde, na Slovensku to bolo v Košiciach (1801), Rožňave (1810), Spišskej Novej Vsi (1812), v Kremnici a Kežmarku (1815), Prešove (1817), Muráni (1823), v Banskej Bystrici (1894) a inde, v Maďarsku v Pápe, Miškolci, Tate, Batizi, Nygymartone a v Holloháze. 

Literatúra:
Materiál:
Remeselná skupina: