maľovaný nábytok

maľovaný nábytok
 stolársky zhotovený, doskový nábytok zdobený  maľbou rastlinných alebo figurálnych motívov.

Maľovaný nábytok vyrábali mestskí a dedinskí stolári. Nábytok zhotovovali na objednávku pre miestne obyvateľstvo, ale mali aj kusy, ktoré vyrábali v sériach a tie  predávali na jarmokoch. Tu sa spôsobom výzdoby  prispôsobovali požiadavkám vkusu a estetického cítenia obyvateľov daného regiónu.Maľovaný nábytok bol i vyjadrením i hodnotovej orientácie jedotlivých vrstiev . Jeho rozšírenie  súviselo so sociálnymi zmenami na dedine koncom 18. a v 19. storočí , a jeho používaniu predchádzali  zmeny v horizontálnom členení domu, funkčnom využívaní jednotlivých priestorov, spôsoboch prípravy pokrmov a vykurovania, ktorých základom bolo uzatvorené ohnisko a odvod dymu z kúreniska komínom. 

Na maľovanom nábytku môžeme nájsť celú škálu vzorov od jednoduchého ornamentu cez náročnú maľbu, predpokladajúcu určitú skúsenosť a zručnosť výrobcu, až po napodobovanie štruktúry mramoru, dyhovania a fládrovania dreva.

Dekoratívne motívy, maľované glejovými a vaječnými temperovými farbami, sa nanášali na základný farebný náter. Staršie kusy maľovaného nábytku mali hnedočervený alebo zelený, mladšie typy prevažne modrý základ.

Ornamentálna výzdoba sa sústreďovala do obdĺžnikových a štvorcových plôch na dverách a skosených hranách skríň, truhlách, čelách a bočniciach postelí a kolísok.

Na starších truhlách bývalo na prednej stene 3–5 výzdobných polí, hore oblúkovite vyklenutých a niekedy ohraničených rezbou. Delenie plochy arkádovými poliami sa udržalo až do 2. pol. 19. stor. v okolí Prievidze a Bratislavy. Najobvyklejšie však bolo delenie prednej steny a veka truhly na 2 štvorcové polia kontúrované farebnou linkou alebo širším ornamentálne riešeným rámom, ktorý nahradil staršie lištové ohraničenie. Základ výplne ohraničených polí tvoril obvykle kyticový motív (tulipán, ruža, zvončeky, nevädza), ktorý vyrastal z vázy, kvetináča, košíka alebo bol voľne previazaný stuhou.

Dopĺňacou zložkou rastlinného ornamentu boli často vtáčiky a srdiečka.

Figurálny motív na nábytku sa vyskytoval iba vo forme motívu Madony s dieťaťom (Záhorie, okolie Bratislavy a Trnavy), a to na truhlách a rohových skrinkách.

Úzke plochy závesných políc a operadlá lavíc umožňovali len jednoduchý dekór, samostatné kvety radené buď samostatne vedľa seba, alebo. spojené vlnkovými stonkami, farebné lemy hrán ap.

Na staršom maľovanom nábytku  sa prejavovala závislosť na súdobom slohovom ornamente (biedermeierovské vzory). Maľby však neboli jeho vernou kópiou, ale prejavom vlastných predstáv výrobcu, jeho výtvarných predpokladov a odrazom vkusu a cítenia ľudových vrstiev.

V maľovanom  nábytku sa vyvinuli určité krajové vyhranené typy ako svojbytné prejavy stolárskych dielní alebo individuálnych výrobcov. Regiónálne špecifiká sú postihnuteľné na západnom Slovensku a v gemerskom, spišskom, turčianskom a komárňanskom regióne. Vo viacerých regiónoch maľovaný nábytok takmer chýbal (Horehronie), maľovanie sa sústreďovalo iba na truhlu.

Rozkvet maľovaného nábytku na Slovensku spadá do obdobia od konca 18. stor. do 70. rokov 19. stor. V niektorých lokalitách výroba doznievala až po 1. svetovej vojne (Spiš).

Materiál:
Remeselná skupina: