maľba na drevo
techniky nanášania ochrannej i dekoratívnej vrstvy na drevo
Špecifikom maľby na drevo je použitie spojovacieho prvku - materiálu - pojiva, ktoré pomôže vode ako nosnému prvku náteru získať farebné vlastnosti pigmentu a nezmení ich ani po dlhšom čase a súčasne po natrení tenkej vrstvy a odparení nadbytočnej vody priľnúť k drevu bez toho, aby ho poškodili, zmenili farbu pigmentu, udržal stálosť tvaru a homogénnosť náteru. Keďže drevo je organická hmota a má tendenciu prijímať i vylučovať vlhkosť bolo potrebné hľadať a používať pojivá, ktoré pri všetkých vyššie opísaných vlastnostiach dovolia aj prienik vlhkosti oboma smermi. Inak v dreve dochádza k vnútornému pnutiu a drevo praská.
Hlinkové pigmenty i pigmenty vyrobené na báze kysličníkov kovov spájali v minulosti s prírodnými kazeinovými pojivami vyrobenými z kostného gleju alebo vaječného žĺtka, i tvarohu. Každá dielňa mala svoj recept. Dôležité sú pomery množstva vody, pigmentu a pojiva , ale i iných prvkov, ktoré pre lepšie vlastnosti a stálosť a rovnomernosť farby, ochranu dreva pred škodcami miešali do zmesi. Dôležitými sú aj spôsob a dĺžka prípravy- varenia farby. Pri malom množstve pojiva sa po natrení a osušení vody pigment uvoľňuje z náteru a náter stráca farbu alebo mení jej intenzitu .
Pigmenty z kysličníkov kovov použité v týchto klasických náteroch časom oxidujú a menia farebnosť. Najvýraznejšie je to na zinkovej bielobe, ktorá časom zelenie.
Dnes okrem priemyselne vyrábaných farieb je možno v malých množstvách vyrobiť si aj farby na drevo kde pojidlom je vodou riediteľné priemyselne vyrábané lepidlo na drevo, napr. Herkules.
Drevo ako podklad malieb patrí k najstarším materiálom , na ktoré ľudia používali. Zvláštne podmienky , ktoré vznikli v egyptských hrobkách spôsobili , že sa do dnešných čias zachovali dekoratívnymi i figurálnymi motívmi maľované drevené truhly a sarkofágy i posmrtné portréty namaľované na veku truhly.
Na dreve sú maľované gotické tabule na krídlových oltároch, polychrómia je na drevených gotických i barokových sochách. Na dreve sú nástenné maľby v drvenom kostolíku v Kežmarku i Paludzi ( dnes Svätý Kríž). Na zvlakovaných drvených doskách sú maľované východokresťanské ikony, i časti architektúry drevených výchoslovenských cerkví boli sú maľované. Rímsy pod okrajom šindľových striech, dvere, doskové obklady a arkády, symbolicko-dekoratívne prvky veží.
V ľudovom prostredí sa od konca 18. storočia až do prvej polovice 20. storočia používal maľovaný nábytok, ktorý zhotovovali stolári v mestách a na dedinách. Maľované boli drevené figurálne úle.
