majolika

majolika
– dva razy vypaľovaná keramika s olovnato-ciničitou polevou, maľovaná vysokožiarovými farbami, s jemným pórovitým hlinito-kremičitým, prevažne alkalicko-železitým farebným črepom.

Glazúra majoliky je rôzna, tvrdá i zmäkčená, fritovaná (pripravovaná tavením zmesi keramických surovín, čím sa získa jemný sklovitý produkt), hlinito-kremičitá, alkalicko-železitá, ciničito-olovnatá, vypaľovaná v druhom veľkom ohni.

Majolika je termín historicky starší než fajansa, označujúca totožný druh keramiky. Jej kolískou bolo Španielsko. V 14. – 15. storočí sa maursko-španielske listrové (s kovovým lesklým povlakom) keramické výrobky prepravovali z Valencie do Talianska cez ostrov Malorku. Stredoveký termín maiorica, maiolica sa preniesol aj na taliansku keramiku s olovnato-ciničitými polevami a používa sa na označenie talianskych renesančných výrobkov.

Fotogaléria:
Materiál: