ľudová umelecká výroba

ľudová umelecká výroba
– zhotovovanie úžitkových a dekoratívnych predmetov nadväzujúce na tradičnú ľudovú výrobu a remeslá.

Ľudová umelecká výroba (ĽUV) je priamym pokračovaním ľudových výrob, a to najmä používaním prvkov (prírodné materiály, prevzaté techniky, motívy). Môže ísť o neškolenú výtvarnú tvorbu, často s dôrazom na estetickú zložku zhotovovaných predmetov. Názov sa začal uplatňovať po druhej svetovej vojne na označenie výroby organizovanej predovšetkým inštitúciami, ako boli výrobné družstvá a spolky. Legislatívnym aktom –  dekrétom prezidenta republiky č. 110/1945 Zb. – sa založilo Ústredie ľudovej a umeleckej výroby (ÚĽUV) v Prahe, s pobočkou v Bratislave, ktoré prevzalo starostlivosť o všetky odvetvia ĽUV. Inštitúcie, ktoré sa dovtedy starali o organizovanie tejto výroby, ako o tzv. domácku výrobu, domácky ľudový priemysel, umelecký priemysel, zanikli alebo sa včlenili do ÚĽUV-u, ktorý pokračoval v podpore remesiel ďalším zakladaním družstiev, tie sa roku 1954 z neho vyčlenili.
Po niekoľkých reorganizáciách prešla 1. júla 1954 starostlivosť o ĽUV ako o tradičný výtvarný prejav tvoriaci súčasť národnej kultúry do rezortu kultúry. Na Slovensku sa zriadilo Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) so sídlom v Bratislave a bol prijatý zákon SNR č. 4/1958 Zb. o ĽUV a umeleckých remeslách.
Ľudovú umeleckú výrobu v súčasnosti reprezentujú najmä jednotlivci – výrobcovia pracujúci na živnosť, ďalej remeselníci vykonávajúci remeslo popri svojom hlavnom zamestnaní, príležitostní výrobcovia a veľká skupina  tvorcov, ktorí sa výrobe venujú ako voľnočasovej, záujmovej aktivite.