ľan siaty

ľan siaty
Linum usitatissimum - Kultúrny ľan je možné rozdeliť z hospodárskeho hľadiska na: priadny, olejnopriadny, olejný.

Semeno olejného ľanu obsahuje 30-40% tuku, 25% bielkovín a 8% vody. Kolovitý koreň olejného ľanu môže prerastať na hlbokých pôdach až do hĺbky 1,0 m, bočné korene tvoria jemnú rozvetvenú sieť do hĺbky 0,3 m. Pri priadnom ľane vyrastá jedna hlavná stonka, u olejného je rozvetvenie od spodnej časti stonky výrazné (viac výhonkov). Ľan je samo a cudzoopelivou rastlinou. Farba semena (podľa odrôd) je rozdielna od žltej po stredne hnedú.

Priadny ľan je možné na veľkých plochách bez herbicídov iba obtiažne pestovať. Aby bola dodržaná vysoká kvalita produkcie, nesmú byť v produkcii iné rastliny (buriny).

Pre optimálny rast potrebuje ľan 600-700 mm zrážok. V skorších fázach rastu je potreba zrážok vysoká, ale zrážky vo fáze kvitnutia a zberu sú nevýhodné. Dlhotrvajúce nepriaznivé počasie v období dozrievania spôsobuje problémy pri zbere.

Z hľadiska priemerných teplôt, nemajú rastliny ľanu vysoké nároky lebo vegetačné obdobie (priemerne 120 dní) je u ľanu krátke.

Olejný ľan neznáša ľahké, mäkké, ťažké, ílovité pôdy, z toho dôvodu, že rastliny v takom pôdnom prostredí nemôžu vytvoriť vhodný koreňový systém. Taktiež rašelinové pôdy nie sú vhodné pre pestovanie olejného ľanu z toho dôvodu, že pri skorej sejbe môže pôda zamrznúť, korienky klíčiacich rastlín sa trhajú a tým je prerušená dodávka vody. Piesočnatohlinité a hlinitopiesočnaté pôdy sú pre pestovanie ľanu olejného vhodné. Najvhodnejšia je hlinitá pôda s vysokým obsahom humusu. Piesočnaté pôdy sú pre olejný ľan vhodné iba v prípade ak je dostatok zrážok, alebo je vysoká hladina spodnej vody.

Optimálne pH pre olejnatý ľan je 6,8% (prípustné sú aj pôdy s pH 5,5 až 7,5).

Ľan rovnako ako ovos je dobrou predplodinou s fytosanitárnym účinkom. Z tohto dôvodu by predplodinami ľanu nemali byť plodiny hnojené vysokými dávkami dusíka alebo dusík pútajúce. Doba rastu ľanu je relatívne krátka, preto môže byť po ňom pestovaná ešte medziplodina. Zapracovanie strniska (pozberových zvyškov) olejného ľanu je obtiažne, pretože stonky sa ťažko trhajú a upchávajú orbové telesá pluhov, zachytávajú sa i na pracovné časti ďalších náradí (kypriče, rotavátory). Preto by malo byť strnisko pred orbou drtené drtičom. Odstup v slede plodín osevného postupu ľanu je najmenej 5 rokov.

Už rok pred pestovaním ľanu musia byť vytvorené podmienky pre dobré prekorenenie pôdy. Vzhľadom k skorej sejbe sa doporučuje jesenná orba. Ak je možné, malo by sa na jar čím skôr smykovať a brániť (prerušenie kapilárneho vzlínania a neproduktívneho výparu vody a zníženie infekčného tlaku burín).

Ľan vysievame čo najskôr (súčasne s dobou sejby jačmeňa jarného), aby bola využitá vlhkosť pôdy pre klíčenie. Ľan znáša krátkodobé slabšie jarné mrazy, ale dlhotrvajúce, resp. silnejšie mrazy môžu klíčiace rastliny poškodiť a zničiť.

Ľan sejeme plytko (20-30 mm). Lôžko musí byť primerane hlboké, stroje na obrábanie pôdy (kyprič, brány) musia pracovať do hĺbky 40 mm. Prekyprenú vrchnú vrstvu ornice je vhodné utužiť ryhovanými valcami. Optimálna hustota porastu ľanu olejného je 600-800 rastlín na m2. Pretože klíčivosť olejného ľanu je obvykle nižšia, malo by sa vysiať 1000-1200 semien na m2.

Pri HTS 8,5 g a klíčivosti 85% je výsevok olejného ľanu 100-110 kg na hektár. Po sejbe by pôda mala byť povalcovaná ryhovanými valcami (Cambridge), čím sa spevní nakyprené lôžko a súčasne sa obmedzí vznik pôdneho prísušku.

Existujú odrody s bledou a tmavou farbou semena. Výber odrody sa riadi požiadavkami odberateľa a dostupnosťou osiva.

Regulácia burín v ľane je obmedzená iba na bránenie pri výške porastu 50 mm. Neskoršie hustý porast ľanu potlačí rast burín. Bránenie na slepo je možné iba s najväčšou opatrnosťou, lebo malé klíčne rastliny rýchlo stratia kontakt s pôdou. Ak sa má ľan plečkovať (ak sa očakáva silný tlak burín) je potrebné ho vysievať do dvojriadkov. Všeobecne je žiaduca čím menšia medziriadková vzdialenosť, lebo sa porast rýchlo zapojí a odoberá svetlo burinám. V dôsledku väčších vzdialeností riadku, pri sejbe do úzkych medziriadkov, dochádza k lepšiemu rozmiestneniu rastlín. Pre väčšinu sejačiek je ponuka výsevných pätiek pre pásovú sejbu (ktoré vysievajú osivo viac na široko ako radličkové pätky). Pri takejto sejbe netreba zabudnúť na dodržanie hĺbky sejby (hlavne pri pätkách pre pásový výsev).

Ľan olejný je menej náročný na živiny, pretože z pozemku zoberie iba tobolka a strata živín je zanedbateľná. Koreňová sústava je schopná využívať živiny z hlbších vrstiev pôdy.

Optimálna doba pre zber ľanu je v plnej zrelosti. Tobolky sú zlatožltej farby a pri sypaní šuchocú. Stonka je v tejto fáze ešte zelená. So zberom je možné počkať, ale hrozí nebezpečie obrastania, alebo napadnutie semien hubovými chorobami pri zhoršení počasia. Obdobe plnej zrelosti je pred dozrievaním obilnín, a je hospodársky výhodné.

Semeno ľanu je vhodným dietetickým doplnkom väčšiny kŕmnych zmesí pre zvieratá a vtáctvo. Je možné ho skrmovať i v čistom stave a používať ako prírodné liečivo.

Materiál:
Popis spracovania:
ľanové semeno sa seje v čase jarných prác - v priebehu celej vegetácie sa musel ľan dokonale vyplieť, zbaviť akejkoľvek buriny. Ženy chodili sústavne „do ľanu“ plieť - ľan sa trhal v polovici augusta a doma sa na „rafale“ zbavoval bobúľ, pričom sa ešte odstraňovali aj prípadné stonky iných tráv - orafaný ľan sa viazal do malých snopkov a namáčal saa v močidle aspoň 2 - 3 týždne za účelom rozpadu kôrovej vrstvy. Niekde sa namiesto namáčania používala forma rosenia, ktoré trvalo asi 2 mesiace - sušenie ľanu tzv. „štuochaním“ - ľan nadobudol sivú farbu a viazal sa do veľkých snopov - „buosov“ - rozpadnutá kôrová vrstva sa láme - „buchká“ buď ručne alebo mechanicky strojom - trepanie ľanu na trlici, aby sa odstránilo pazderie (sekanie a vytieranie) - česanie - tým sa získala priadza v troch kvalitatívnych triedach: „srebná“=III. trieda, „pačiesky“ÍI. trieda a čistý ľan (I. trieda) - pradenie priadze buď na kúdeli a vretene alebo na kolovrátku - pomocou kolovrátka sa navíja na pradená - nahotovené pradená sa bielili- zvárali, vyvárali prelievaní vriacej vody s prídavkom popola z tvrdého dreva (buk, javor)cez nite uložené v špeciálnych keramických nádobách " zvarjareň" s otvorom pri dne , ktorý bol zaochtý trsom slamytak ,aby chladnejšia voda odtekala. Vyvarené pradená sa prali v tečúcej vode Váhu - získané nite boli už súce na tkanie, čím sa získalo plátno podľa akostnej triedy priadze. - bielenie plátna - polievanie plátna vodou niekoľkokrát denne za pekných slnenčných dní. Získané plátno sa používalo podľa svojej kvality či zatriedenia na rôzne účely v domácnosti a hlavne na mužské a ženské kroje.