Kysucké Nové Mesto

Podľa valašského osídlenia vznikla nielen Čadca (1565) ale aj Lopušné (1572), Rudinská (1579), Ochodnica (1598). Osídľovanie sa v prevažnej miere uskutočňovalo obyvateľstvom domáceho - slovenského pôvodu, ale aj cudzími kolonistami, zväčša valachmi rusínskej, poľskej a rumunskej národnosti, ale i Čechmi a Nemcami. Časom cudzinci splynuli so slovenským živlom. Celé územie Kysúc s výnimkou malej časti zemianskych majetkov (Dolný Vadičov, Horný Vadičov, spočiatku i Rudina), patrili niekoľkým feudálnym panstvám : Starý hrad, Strečno, Budatín, Bytča a od konca 17. storočia po rozdelení panstva Strečno aj Teplička, z ktorého sa v polovici 18. storočia vydelilo panstvo Gbeľany.

Prvá písomná zmienka o Kysuciach je v listine od Bela 4. Zem, zvanú Kysuce, popri iných majetkoch daroval, ako z listiny vyplýva, v roku 1244 uhorský panovník Belo 4 Bohumírovi. Obdarovaný bol krajinský hodnostár. V rokoch 1241 až 1244 bol županom Trenčianskej stolice, do ktorej patrili aj terajšie Kysuce. Bola to vďaka kráľa za Bohumírove služby pre neho i jeho predchodcu Ondreja 2., preukázané na rozličných vojenských výpravách , najmä tatárskeho vpádu. Originál sa bohužiaľ nezachoval. Najstaršou písomnou zmienkou o obci na Kysuciach je Kysucké Nové Mesto.
Belo IV., uhorský kráľ daruje komesovi (županovi) Bohumírovi synovi Sobeslava , za verné služby hlavne v čase tatárskeho vpádu, zeme bez obyvateľov – Kysuce na pohraničí s Poľskom a Súču na pohraničí s Moravou. V čase panovania uhorského kráľa Karola Róberta z francúzskeho rodu Anjuovcov a na jeho príkaz vydal župan Alexander, krajinský sudca a kastelán na Bystrickom hrade a ďalších hradoch na Považí , zakladajúcu listinu, ňou povyšuje osadu, ktorú založil z kráľovského poverenia na mieste Lethyzyn na Kysucké Nové Mesto (Congesbergh) a udeľuje richtárovi Henrychovi a obyvateľom nemecké právo, aké užívajú mešťania v Žiline. To znamená charakter mesta a týždenný trh.
Z historických prameňov sa dozvedáme, že písomne je Kys. N. Mesto doložené z roku 1524 v darovacej zmluve Bela IV. pod názvom Jesesin. Mesto vzniklo v prirodzenom strede dolných Kysúc, vedľa os ady so starším dreveným hradom s murovaným kostolom v Radoli. V roku 1321 sa spomína lachasin ako miesto, kde sa vyberá mýto. Výsady mestečka s trhovým právom dostalo mesto(Congesberg) v r. 1325 podľa Žilinského práva a dedinčným richtárom sa stal Henrich Hornich. Mesto patrilo k budatinskému panstvu. V r.1358 sa používa už názov Nova Civitas(Nové Mesto). Hlavným zdrojom obživy bolo poľnohospodárstvo, remeselníctvo a obchodovanie. Na začiatku 19. stor. patrilo mesto medzi najväčšie remeselnícké strediská na Pováží. Mesto malo vďaka obchodným cestám cez Jablunkovský priesmyk a okolo rieky Kysuce rozvinuté obchodné styky s Poľskom a Sliezkom. Mesto si vybudovalo pivovar a vlastnilo 3 mlyny. To, že sa v meste nielen súdilo, ale aj trestalo, dokazuje trlica a pranier na námestí. V meste boli dva kostoly a existovala tu mestská evanjelická latinská škola.

zdroj: www.kysuckenovemesto.sk