kútna plachta

kútna plachta
(kútnica, zástelná plachta, záponná plachta, plachta pre šestonedieľku, zastielacia plachta, zasteľačka, presteradlo, plachta na záclonu, ketižová plachta, šestka) - obdĺžniková textília slúžiaca na priestorové oddelenie šestonedieľky od ostatného priestoru miestnosti v reálnom i magickom zmysle.

Tento špeciálny druh plachty bol zošitý z 2 – 3, zriedkavo až z 5 kusov ľanového alebo konopného plátna, niekedy aj z 2 pôlok. Kútne plachty zachované zo 17. storočia sú aj z hodvábnej alebo bavlnenej priadze.

Okolo  postele, umiestnenej v rohu izby, zavesila po pôrode kútnu plachtu pôrodná baba. Buď bola jedným koncom pripevnená na strop (visela dolu), alebo rohy mala pripevnené na stenách a v strede bola zavesená na palici (v Ždiari aj s vyrezávanou hlavicou), na hrabliach alebo vidlách (Liptov) zastoknutých do rohu postele.

Pretože v magickom zmysle musela byť šestonedieľka do úvodu (vádzky) chránená od zlých vplyvov, za kútnu plachtu nesmeli vojsť ani najbližší príbuzní mužského pohlavia a žena nemala spoza nej vychádzať. Ženu i dieťa mali chrániť predmety zašité alebo zavesené na plachte (cesnak, ihly, klince, byliny, kúsok chleba, „mŕtvy uhlík“, zuby použitých hrablí, vidiel), ako aj samotná výzdoba kútnej plachty výšivkou a podobne.

Ochranný význam malo použitie červenej farby, motívov kohúta, draka, Baránka Božieho, prípadne kruhu (symbol slnka).

Žltá farba a zobrazenie stromu života vo forme kvetinového kra znamenali plodnosť a potomstvo, srdce lásku a radosť atď. Intenzita výzdoby kútnej plachty bola rôzna – od nezdobených (na ktoré však priväzovali červené stužky alebo šatky – Orava, Trenčianska župa) až po kútne plachty so zdobenou tretinou celkovej plochy (západné Slovensko). Výzdoba sa realizovala vyšívaním (prelamovaná výšivka – Gemer, okolie Žiliny, Trenčína; krížiková, výšivka plochým stehom – okolie Bratislavy, Trnavy, Piešťan, Záhorie; výšivka na sieti – Spiš, a pod.), vytkávaním (na západnom Slovensku všívanie vložiek, príbuzných s bakačínmi od remeselných tkáčov; pestré vzory zhotovené preberaním – stredné Slovensko), našívaním čipiek na okraje alebo medzi kusy plátna (najskôr šitých a paličkovaných, od 18. storočia sieťovaných a koncom 19. storočia aj háčkovaných).

Zastieranie postele kútnou plachtou bolo na území Slovenska všeobecne rozšírené do konca 19. storočia. V niektorých regiónoch sa kútna plachta používala aj na zavitie dieťaťa pri nesení na krst alebo si ju matka dala na plecia pri vádzke, nevesta pri sobáši, prípadne ňou zakryli ťažko umierajúcu ženu, aby jej „odobrala bolesti“ (ako pri pôrode), alebo jej ju dali do truhly. Význam mala aj v tradičnej predstave o zabránení počatia.

S ústupom používania kútnej plachty v obydliach sa v prvej polovici 20. storočia prenieslo ich používanie na zakrývanie truhiel, postelí alebo ich majitelia darovali kostolu na antipendium. Kútne plachty patria k najreprezentatívnejším tradičným textíliám.

Materiál: