kult

Pod kultom sa väčšinou chápe súbor náboženských obradov sústreďujúcich sa na určitý náboženký objekt (živly, nebeské telesá, osoby, nadprirodzené bytosti, božstvá, svätých). Kult sa často stotožňuje s rituálom, obradom, prípadne sa zamieňa náboženstvom (vierou a poverami). Mnohí bádatelia odvodzujú kult z mágie, animizmu, fetišizmu, zo šamanizmu, z totemizmu, manizmu a podobne.

Kult sa rozvíjal od jednoduchých obradov cez zložitý rituál až po súbor náboženských obradov tvoriacich liturgiu. Okrem objektov sa v ňom rozlišujú kultové predmety (sakrálne náčinie, stavby, svätyne) a kultové činnosti, ktoré sa delia na motorické (obeť) a verbálne (modlitba). Tieto činnosti môžu mať podľa charakteru náboženstva buď spontánny, alebo riadený, formalizovaný ráz. Môžu sa vykonávať individuálne alebo kolektívne (napríklad omša, mystériá) v určenej svätyni či na inom magicky účinnom mieste (krížne cesty). Veľký význam má aj čas vykonávania obradu (za východu slnka, o polnoci, cyklicky alebo nepravidelne, v pohyblivý sviatok, v určitý deň týždňa a podobne).

Funkcie kultu sa zakladajú na uspokojovaní emocionálnych, estetických, ale aj socializačných túžob ľudí. Obrady s nimi spojené sa sústreďujú na kritické obdobia tzv. biopsychologických medzníkov: narodenie (krst), dospievanie (iniciácia), birmovka, vstup do manželstva (svadba, sobáš), smrť (pohreb), spomienkové dni mŕtvych; alebo na kritické obdobia v prírodnom kolobehu (slnovrat, Vianoce, Veľká noc, Turíce, Ján Krstiteľ, rok atď.) a v živote jednotlivca a spoločnosti.

Príslušné obrady majú sprostredkovať kontakt medzi objektom kultu a jeho prívržencami. Vo vyšších etapách rozvoja spoločnosti vznikala vrstva vykonávateľov kultu. V prvobytných náboženstvách to boli šamani (šamanizmus) a čarodejníci (mágia), resp. otcovia rodín, náčelníci rodov alebo kmeňov, žreci a kňazi. V širšom zmysle možno za vykonávateľa kultu pokladať každú osobu, ktorá sa pravidelným vykonávaním obradov určenej činnosti usiluje iluzórnymi prostriedkami dosiahnuť kvalitatívnu premenu skutočnosti. Profesionálni vykonávatelia kultu majú právo manipulovať s kultovými predmetmi a vykonávať predpísané obrady, udeľovať rozhrešenie vinníkom, sprostredkúvať styk s nadprirodzenými bytosťami, udeľovať sviatosti.