krčah

krčah
(čepák, hrkáč, buťkáš) – hrnčiarska, fajansová, zriedkavejšie kameninová nádoba baňatého tvaru s uchom a veľmi úzkym hrdlom, na ktorom je jeden alebo viacero plastických prstencov, prípadne ručne formovaná výlevka – pyštek.
Slúžila na prenášanie a uchovávanie pitnej vody v chlade pri poľných prácach. Najstaršie hlinené, hrnčiarske krčahy sa objavovali už v neskorostredovekých nálezoch. Ešte aj v prvej polovici 20. storočia boli bežné krčahy zadymované (čierny riad) alebo glazované iba na hrdle a vnútri nádoby, ako aj celé polievané, jednoducho alebo náročnejšie dekorované kombináciami viacerých zdobných techník. Proti usadzovaniu vodného kameňa bola dovnútra nádoby zabudovaná keramická guľôčka, ktorá pri pohybe hrkala. Hlinené krčahy so špecifickými tvarovými a zdobnými znakmi strediska vyrábali všetky hrnčiarske dielne na Slovensku. Fajansové krčahy, ktoré prevzali tvar hrnčiarskych krčahov, sa začali v západoslovenských džbankárskych dielňach vyrábať od 18. storočia pod názvom čepák. Patrili medzi funkčné, ale i reprezentačné kusy inventára roľníckych a remeselníckych domácností. V 20. storočí zhotovoval v Stupave čepáky s maľovanými roľníckymi i pastierskymi výjavmi a s reliéfnou výzdobou F. Kostka.