kraslica

kraslica

(pisanka, veľkonočné vajíčko, maľované vajíčko, červené vajíčko, križľané vajíčko) – slepačie, zriedkavejšie kačacie alebo husacie vajíčko zdobené na veľkonočné sviatky.

Kraslica je obetný, obradový alebo osobný dar, symbol jarného oživenia prírody. Farbenie malo posilniť jej magický účinok. Pôvodne túto predkresťanskú obyčaj adaptovala cirkev.

Podľa cirkevnej symboliky kraslice symbolizujú nanebovstúpenie Krista. Najstaršie kraslice sú známe z pohrebísk v Prednej Ázii z polovice 3. tisícročia pred n. l. Na území Slovenska ich dokladajú náleziská v slovanských hroboch zo 7. storočia. V 12. storočí bolo cirkvou nariadené svätenie kraslíc.

Praktiky obetovať a najmä darovať kraslice pretrvali do 20. storočia. Vo veľkonočnom období kraslice kládli na hroby zomretým (Hont, Novohrad, Gemer), ženy ich dávali svojim krstným deťom (stredné Slovensko), v poslednom storočí najmä dievčatá na Veľkonočný pondelok svojim šibačom, polievačom ako dar lásky.

Zdobenie vajíčok je známe predovšetkým vo východnej Európe, na Západe je zriedkavejšie. V 20. storočí sa vajcia na celom území Slovenska okrem farbenia (bez ornamentálnej výzdoby) v rozličných rastlinných odvaroch (farbivo), neskôr anilínových farbách zdobili: batikovaním – starobylou technikou spočívajúcou v nanášaní vosku kovovou rúrkou alebo špendlíkom na vajce, ktoré sa potom farbilo a vosk sa odstránil teplom, pričom sa miesta pokryté voskom nezafarbili a vytvorili vzor; voskovaním – zafarbený vosk sa nanášal na vajíčko a vytváral reliéfny vzor (povodie Laborca); leptaním kapustnicou, octom (západné Slovensko); vyškrabovaním (roztrúsene na celom území); oblepovaním dužinou sitiny (močiarna tráva Juncus), slamou, priadzou (rozšírilo sa koncom 19. storočia z miest a kláštorov); drôtovaním (v obciach s rozšíreným drotárstvom). V oblastiach so sklárňami sa robili kraslice zo skla, inde z dreva (okolie Bardejova). V poslednom čase dospelí obdarúvajú deti čokoládovými vajíčkami.

Na krasliciach pôvodne  dominoval geometrický  a predmetový ornament, ktorých význam bol pravdepodobne magický. Novší, rastlinný a figuratívny dekor bol ovplyvnený renesančnými a barokovými motívmi a často súvisel s výšivkovým ornamentom. Vyskytoval sa na leptaných a vyškrabovaných krasliciach. Mladšieho dáta je grafická výzdoba s náboženskými nápismi („Aleluja“;„Pán vstal“) alebo ľúbostného obsahu („Z lásky“). Vývinom boli kraslice čoraz ozdobnejšie, do popredia sa dostal estetický význam. Dodnes patria k príležitostnej výzdobe interiérov.