Rodák zo Štiavnických Baní, detstvo a mladosť prežil v dedine na brehu Hrona. Po absolvovaní Vysokej školy baníckej v Ostrave sa usadil v Košiciach, kde pracoval ako výskumný pracovník vo VSŽ. Svoj záujem o rezbárstvo zavŕšil koncom 60. rokov minulého storočia vlastnou rezbárskou činnosťou. Vypracoval si svojský rezbársky rukopis a osobitý výtvarný výraz, ktorý vychádza z princípov výtvarnej skratky, z prostých, nekomplikovaných línií. Napriek značnému zjednodušeniu dokáže svojim postavám a postavičkám vdýchnuť jedinečnosť osobnosti, ktorú chce zobraziť, ba i citové rozpoloženie, čo sa odráža najmä na sochách zo skupiny Ukrižovania. S obľubou využíva polychrómiu, predovšetkým v sakrálnej tvorbe, ktorá sa na jeho sochách stáva rovnocenným výrazovým prostriedkom. Štýlom rezby i farbami dosahuje pekný, hravý výraz pri kanonizovaných postavách betlehemov (Ježiško, Panna Mária, sv. Jozef, Gašpar, Melicher, Baltazár) i postavičkách z každodenného života, dôstojnosť a pokojnosť pri postavách sakrálnej tematiky, najmä pri zobrazovaní Madony, kde symetrické umiestnenie dieťaťa navodzuje pokoj a harmóniu. Výrazným prvkom jeho diel je zjednodušený, skratkovitý odev, ktorý ostáva čitateľný a vyjadruje povolanie, stav či vek zobrazovanej postavy. Tieto črty sa prejavujú aj na rozmerných sochách, ktoré vznikli na rezbárskych sympóziách v Raslaviciach, Myslave, Rozhanovciach i inde. Napriek tomu, že jeho tvorba pôsobí jednoducho, pri porovnaní viacerých prác badať cieľavedomý prístup jedného autora. Ján Krajčí vyše štvrť storočia spolupracuje s Ústredím ľudovej umeleckej výroby, a tak nieto divu, že jeho sochy Anjel a Víla bdejú nad Dvorom remesiel v Bratislave. Od roku 2002 je na dôchodku a plne sa venuje rezbárskej činnosti. Vyhľadávanými sú jeho betlehemy, z ktorých niekoľko kusov daroval prezident SR viacerým zahraničným hosťom. Medzi deťmi najmä počas sympózií a rôznych prezentačných podujatí sa tešia pozornosti jeho ovečky a koníky, na ktorých predvádza princípy drevorezby. Svojsky autorsky sa prejavuje pri využívaní hrčí, kde prírodou zdeformované drevo dotvára do podoby tvárí reprezentujúcich ľudské charaktery a nálady. Táto tvorba dáva tušiť aj iný rozmer Krajčího rezbárstva, ktorý sa možno prejaví časom. V roku 1990 získal osvedčenie o kvalifikácii majster ľudovej umeleckej výroby v odvetví výroby z dreva, ktoré udeľuje Komisia pre posudzovanie odbornej spôsobilosti pracovníkov ľudovej umeleckej výroby.
zobraziť
