kožuch

kožuch

(kudmen) –  súčasť mužského a ženského vrchného odevu z ovčej kožušiny s rukávmi.


Archaická súčasť odevu slovanských aj ostatných európskych národov. Strihovo je kožuch voľnejší, býva v rôznych dĺžkach, od krátkych po dlhé. V ľudovom prostredí sa často zdobil vyšívaním farebnými niťami alebo aplikáciami s kúskami farebnej kože. Lícnu stranu tvorila blana, rubovú kožušina.

Strih, forma a výzdoba kožucha sa menili dobovo a regionálne. Šil sa z 3 – 15 dielov a odlišoval sa dĺžkou (od pása až po členky). Vpredu bol otvorený, zapínal sa na kožené gombíky so slučkami. Výstrih bez goliera alebo so stojatým golierom a okraje kožucha obvykle lemovala kožušina. Od polovice 19. storočia sa okrem bielych kožuchov (belák) začali zhotovovať, spočiatku najmä pre mužov, i hnedé (dubeňák, madovec, medový kožuch). Vývojovo starší, rovný kožuch, ktorý sa v mužskom odeve udržal do začiatku 20. storočia, bol pôvodne spoločný pre mužov i ženy. Dobovej móde sa prispôsobil strih vypasovaný do drieku, od pása rozšírený do šósov (na juhozápadnom Slovensku taký nosili aj muži), ktoré sa pri ženskom kožuchu kvôli pohodlnejšej chôdzi upínali na chrbte.

Kožuch nebol bežnou súčasťou zimného odevu, patril k sviatočnému a obradovému odevu. Ako drahú súčasť ho vlastnili obvykle iba zámožnejšie rodiny v dedine, dedil sa po viac generácií a často bol súčasťou výbavy nevesty. Pred nepohodou si ženy chránili kožuchy prehodením textílií. Obnosený sa používal ako prikrývka a ako kostým do betlehemských hier. V niektorých oblastiach bol do začiatku 20. storočia povinným odevom ženícha a najmä nevesty, pri svadbe a narodení mal často i magicko-plodonosnú funkciu. V poverových predstavách bol kožuch symbolom bohatstva, šťastia. Dieťa po narodení položili na kožuch, aby bolo šťastné a kučeravé. Účastníci prosperitných magických úkonov si kožuchy obliekali často srsťou von. Na tieto účely sa aj požičiaval.

Kožuchy na objednávku alebo na predaj na jarmokoch šili vyučení i nevyučení kožušníci, ktorí formu, výzdobu a farebnosť prispôsobovali dobovým a miestnym požiadavkám. Výzdobu, umiestnenú na predných dieloch, chrbte a rukávoch, tvorila farebná kožená aplikácia, výšivka, vybíjanie kovovými krúžkami, plastické vytláčanie kože. Dopĺňala ju kožušina, ktorá lemovala okraje. Kožušinou sa zdobil aj golier (lemovanie striedaním dvojfarebnej kozej kožušiny – Hont; široký, vzadu voľne visiaci golier, tzv. hazucha, zdobený dvojfarebnou kožušinovou intarziou – okolie Senice, Nového Mesta nad Váhom). Začiatkom 20. storočia sa kožuchy tohto typu prestali vyrábať, ojedinele pretrvávali do polovice 20. storočia. V 40. rokoch minulého storočia začali ľudoví kožušníci šiť hnedé kožuchy mestského strihu, ktoré sa stali súčasťou zimného odevu i na dedinách.

Materiál:
Remeselná skupina: