koza

koza
maska ľudových obchôdzkových hier vianočného a Novoročno-fašiangového cyklu.

Koza  domáca (lat. Capra hircus L.)  je hospodárske zviera z čeľade turovitých (Bovidea), ktorá zdomácnela asi v Malej Ázii, odkiaľ sa pre veľkú úžitkovosť rýchlo rozšírila. V 8.–10. stor. patrila spolu s ovcou domácou k najviac chovaným zvieratám. 

V duchovnej kultúre mnohých národov je koza symbolom plodnosti, energie. Koza ako jedna z najstarších zoomorfných masiek, vystupuje vo vianočných a najmä fašiangových obchôdzkach, v rusínskych oblastiach aj vo svadobných hrách. Znázorňuje ju naruby obrátená kožušina s prišitými kozími, novšie baraními rohami alebo drevená hlava s otváracou papuľou vedená na tyči (pod. ako u Turoňa, od ktorého sa pôvod masky odvodzuje). Často so zvoncom na šiji. V Liptovských Sliačoch túto masku nazývajú Chriapa.

Maska kozy vystupovala aj v starších formách obchôdzok Mikulášov.

V staršej vianočnej hre „chodenie s kozou“, ktorú púšťajú do domov „na zimovisko“, účinkujú tiež bača, Herodes alebo žandár, vojak, cigán s cigánkou. Hru tvoria jednoduché, čiastočne improvizované žartovné výstupy – čert vodí kozu po izbe, tá vyskakuje, dobiedza do dievok, straší deti ap. Na záver vinšujú a domáci ich obdarúvajú. Hra vznikla pod vplyvom poľskej ľudovej hry Herody.

Aj vo fašiangových obchôdzkach vodí kozu čert. Drevenú figurína obtiahnutá kozou kožou sa vyskytovala vo fašiangových sprievodoch (vozili na nej Bakchusa ap.);

Termín koza slúži aj na  označenie niektorých nástrojov alebo náradia na základe ich podoby so zvieraťom (kolovrat, motovidlo, zvíjak, stojan používaný ako podpera lešenia alebo pri pílení dreva a označuje jeden typ plte.

Materiál: