kovanie -okovanie, okutie

spevnenie i ako ozdoba drevených výrobkov.

2. (okovanie, okutie) – kovová časť predmetov, napr. vozov (obruče, ráfy na kolesách, kovanie oja ap.), saní, okien, dverí, skríň, truhiel (pánty, petlice ap.), strojov (stupy), nástrojov, zbraní ap., ktorá ich mala spevniť, chrániť pred rýchlym opotrebením, poškodením, ale i ozdobiť. V minulosti sa kovanie na ochranu i na ozdobu venovalo mnoho pozornosti, pričom sa používali rozličné kovy s bohatými plastickými a rytými ozdobami v príslušnom slohu.