kováčstvo

Toto remeslo patrilo k málopočetnej skupine dedinských remesiel, ktoré vykonával pre celé obecné spoločenstvo jeden, prípadne viacerí remeselníci, tí prešli odbornou prípravou - učením. Dedinským kováčom a podkováčom rozsah ich výrobného programu určovali potreby miestneho spoločenstva. Patrili k ním výroba a opravy kovových úžitkových predmetov (poľnohospodárske náradie, klince, podkovy, nástroje, reťaze, kuchynské náradie a pod.). Kováčska práca sa však svojím záberom prikláňala aj k umeleckým remeslám v časti výroby, v ktorej uplatňuje výrobca i spotrebiteľ nároky na estetické pôsobenie konečného výrobku. pre architerktúru to boli napríklad mreže, kovania dverí, okenice, rôzne háky a háčiky, závory, závesy, pre transport ozdobné kovania vozov a saní i drobné predmety, pre obchod zase vývesné štíty, váhy, pre domácnosť sekáče, škrabky, trojnožky, štipce na lúče, svietniky, závesné systémy nad ohniská, podložky pod polená do ohniska, tzv. koníky, ktoré inšpirovali aj časť súčasnej výtvarne orientovanej produkcie. Najjednoduchšími výtvarnými prvkami v kováčskej robote boli ochranné i vlastnícke a výrobné znaky vybíjané razidlami do kovu. Boli to zväčša jednoduché rozety, krížiky, kolieska komponované po línii alebo do kruhu v závislosti od umiestnenia na predmete a od tvaru výrobku.