kováčska dielňa

Okrem základného vybavenia / nákova, vyhňa, dymník / sa tam nachádza množstvo pomocného zariadenia / buchar, zverák, brúsky, vŕtačky ... / a nástrojov/ podľa dobových písomností pozostalosť po kováčovi okrem iného: 3 ks. nákov, 1 ks. rohatina, 80 ks kladív, 40 ks. klieští, 24ks. pilníkov, 70 ks. puncní, 68 ks . iných pomôcok /.

Kováčsska dielňa, na ktorú prešiel aj názov  jej hlavého zariadenia na tnahrievanie železa - vyhňa stávala v strede ,alebo  na okraji dediny, ďalej od obytných a hospodárskych stavieb ( práca s ohňom - časté požiare). Stavbz mali ustálené veľkosti a vnútorné vybavenie aj usporiadanie nástrojov a časti zaraiadenia, ktoré vyplývalo z  najpoužívanejších technických a technologických operácií používaných kováčmi.

Na výstavbu kováčskych dielní sa používali rôzne materiály, najčastejšie kameňn, tehla a poznáme tiež zrubované konváčske dielne. Stavať tie však bolo od roku 1753, ohňovým zákonom Márie Terezie zakázané. Napriek tomu, hlavne v oblastiach tradičnej dfrevenej zrubovej stavebnej kultúry, sa stavali až do 20. storočia.Kováčske dielne mali zväčša predsunutú strechu, ktorá umožňovala podkúvanie koní a volov aj za nepriaznivého počasia.Na podkúvanie volov stála v tomto priestore zvlášta klietka do ktorej sa podkúvané zvaira zavrelo počas podkúvania.

V minulosti kováčske dielne boli miestom spoločenského a politického života. Kováči okrem hospodárskej funkcie pôsobili ako zverolekári a naprávači zlomenín, vytrhávali choré a boľavé zuby.