kotlárstvo

kotlárstvo
– remeslo zamerané na výrobu rôznych nádob, misiek, kotlov a riadu pre potreby domácností, remesiel a priemyslu (liehovarníctvo, pivovarníctvo, garbiarstvo a i.), krytiny z medeného plechu na domy a veže, ako aj na iné úžitkové a umelecké výrobky.

Predmety kotlári vyrábali z medeného plechu kovaním (tepaním) za studena; odtiaľ pomenovanie medikováči. Do polovice 18. storočia sa kotlárska výroba sústreďovala najmä na východnom Slovensku a v mediarskych hámroch. Cechy vznikali od 16. storočia (Spišská Nová Ves 1539, Košice 1585, resp. okolo roku 1557). Od 17. storočia jestvovali 2 oblastné cechy: pre Horné Uhorsko so sídlom v Levoči a pre Dolné Uhorsko so sídlom v Bratislave. Cech v Spišskej Novej Vsi bol obnovený roku 1736. V polovici 17. storočia bolo na Slovensku 21 kotlárov, 1828 už 109 na 52 miestach. Roku 1828 boli najväčšími centrami kotlárstva  Humenné (6 majstrov), Bratislava a Prešov (5), Banská Bystrica, Nižný Medzev a Nitra (4). Roku 1900 bolo v 18 slovenských župách 136 kotlárskych dielní, od konca 19. storočia začal ich počet klesať, roku 1910 sa znížil na 100 dielní. Roku 1930 bolo na Slovensku 29 medikováčskych dielní, v ktorých pracovalo 84 osôb, neskôr ich počet mierne stúpol. Začiatkom 40. rokov minulého storočia boli centrami kotlárstva Bratislava (10 dielní), Nitra (6), Trenčín (5), Malacky a Žilina (3). Opravou, prípadne výrobou medených nádob sa zaoberali aj Cigáni.

K zariadeniu kotlárskej dielne patril pracovný stôl, drevené kláty na prehlbovanie plechu, nákovky, rohatiny, rohatinky, oceľové päste, „patky“, vrúbkovací stroj, vyhrievacia (spájkovacia, letovacia) lampa a i. Z kovových kladív sa používali ploské na plechárske práce (nitovanie), vyhladzovacie na vyrovnávanie ohybov a nerovností plechu, vyhlbovacie na zhotovovanie miskovitého tvaru, tanierikovité na úpravu okrajov tanierikovitých nádob a rôzne špeciálne tepacie kladivá. Používali sa aj drevené kladivá rozličnej veľkosti a tvaru z hrabového dreva.