korytárstvo

korytárstvo
– remeselná špecializácia a domácka výroba zameraná na spracovanie dreva technikou dlabania a výrobu korýt.

Okrem korýt, korýtok, vahanov, vaničiek, lyžíc, variech, lopát, vejačiek sa korytárstvo venovalo aj výrobe iného ¶dreveného riadu. Do 18. – 19. storočia nebolo ako výrobná činnosť špecializované. Domácki výrobcovia vyrábali dlabaním a kresaním aj iné drevené výrobky (žľaby, člny, ¶kadluby). Výroba bola roztrúsená po celom Slovensku. Cech korytárov nie je známy. Významný rozvoj korytástva nastal po príchode Cigánov korytárov zo Zakarpatskej Ukrajiny na východné Slovensko v 80. rokoch 19. storočia. Ich osady v Budkovciach a Pavlovciach nad Uhom sa stali centrami, odkiaľ sa toto remeslo rozširovalo aj na ostatné prevažne východoslovenské územia. Kolonizovaním vznikli cigánske korytárske osady v obciach Podhoroď, Tušice (okr. Michalovce), Podčičva (okr. Vranov), Myslina, Papín, Udavské (okr. Humenné), Stropkov, Chotča, Valkovce (okr. Svidník), Oborín, Kucany, Kravany, Nižný Žipov, Malé Trakany (okr. Trebišov). Prenikli aj na západné Slovensko (Želiezovce, Zlaté Moravce, Kráľová pri Senci, Ratnovce a i.).

Výrobou korýt a ¶vahanov sa zaoberali výlučne muži. Zhruba opracované výrobky pri každodennom návrate z miesta, kde drevo spracúvali, donášali do osady, kde ich dokončievali. Na vzdialenejších pracoviskách si budovali provizórne obydlie (koverga), kde počas spracúvania dreva žila celá rodina. Tu výrobky dokončievali a predávali, prípadne ich ženy vymieňali po okolitých dedinách. Predajné oblasti boli rajonizované medzi jednotlivé korytárske osady. Výrobky predávali po celom Slovensku aj v Česku. Súpis z roku 1898 udáva domáckych výrobcov korýt v Diakovciach (27 rodín), Spišskej Belej (8), vo Veľkej Lesnej (4), v Snine a Rosine (po 2). Okrem nich v Starej Turej 800 rodín podomácky vyrábalo okrem korýt aj lyžice, soľničky, váľky, kladivá a iné drevené výrobky (¶vareškárstvo). Konjunktúru korytárstva umožnilo najmä rozšírené domáce pečenie chleba. V súvislosti s rozvojom pekárstva a so zánikom súkromného hospodárenia došlo v 50. – 60. rokoch minulého storočia k zániku korytárstva. Ešte v druhej polovici 20. storočia však chodili korytári na miesta, kde sa vyrubovali topole, odkupovali ich a na mieste spracúvali.

Najstaršími výrobkami zhotovenými technikou dlabania sú monoxyly – lode vydlabané z jedného kusa dreva, ktoré sa samostatne alebo zviazané do pltí plavili po Váhu, Dunaji, Poprade i Dunajci, kde sa najdlhšie zachoval spôsob ich výroby. Zachovali sa aj dlabané drevené zásobnice na obilie (kadluby) a včelie kláty (úle).

Technika výroby:
dlabanie
Nástroje:
obojručný nôž, sekera, štiepačka