kontúrovaná maľba

Zvýraznenie okrajov maľovaného objektu linkovým ťahom štetca, ceruzy, uhlíka, rudky. V ľudovom prostredí je najvýraznejšie v kontúrovanej podmaľbe na sklo, kde poznáme v tradičnej maľbe na sklo kontúru čiernu a červenú. V sklomaľbe do značnej miery súvisí s technológiou podmaľby, ktorá sa začína práve kontúrami predmetov, postáv, kde vnútorné plochy sa postupne plošne vyplňujú už farbami zodpovedajúcimi farbe predmetu či pleťovky a na záver sa na celú plochu nanáša farba pozadia.

Kontúrovanie súvisí s centrami tvorby maľovaných obrázkov, ktoré sa tvorili okolo sklárskych hút, vzor nakreslený alebo natlačený na papier sa jednoducho obmaľovával na plochu skla položeného na tento vzor, čo umožňovalo opakovanú výrobu, pri ktorej sa líšili výrobky len nepatrne.

Niektoré ľudové maľby na papier prospekty ku kompozísiam figurálnych betlehemov - nazvane pastva alebo  maľované salaše, ktoré vznilki v  stredoslovenských banských mestách boli tiež maľované tak, že boli nakreslené v obrysoch najprv na papier alebo plátno ceruzou, alebo perom a následne sa plochy vyfarbovali temperou, alebo olejovými farbami. Pôvod je rovnaký ako v prípade sklomaľby a to, že vznikali kopírovaním, prekresľovaním starších vzorov.

Kontúrovaná maľba nadobudla význam v ikonopisnej maľbe, kde kontúry sú nanášané nakoniec na povrch maľby. Kontúry tu nielen oddeľujú jednotlivé postavy, ale dávajú im aj pohyb a dynamiku, výraz.