konopa siata

konopa siata
konopa siata (lat. Cannabis sativa L.; konope) – jednoročná priadna a olejodarná rastlina.
Jednoročná priadna a olejodarná rastlina. Z Ázie do Európy ju v 7. stor. pred n. l. priniesli Skýtovia. Patrí k najstarším a najrozšírenejším technickým plodinám na Slovensku. Za feudalizmu sa pestovala na poddanských hospodárstvach i feudálnych veľkostatkoch, predovšetkým pre vlastnú potrebu, a viac ako ľan. Svedčí o tom aj pomerne rozšírený chotárny názov Konopnica, Konopiská ap. Od začiatku 18. stor. sa časť produkcie konope i konopných výrobkov postupne dostávala na trh. K najväčším producentom konopí patrilo Záhorie, odkiaľ sa nespracované alebo polospracované vozili na trhy do Viedne a banských miest, kde sa z kúdele vyrábali laná a zo semien lisoval olej. Ešte v období kapitalizmu sa väčšia časť produkcie konopí spracúvala po domácky. V dôsledku rozvoja spracovateľského priemyslu (najmä po 1945) a postupného používania lacnejších surovín ju súkromní hospodári prestali pestovať. Konopa bola základnou surovinou tradičnej textilnej kultúry južného a západného Slovenska. Olej z jej semien sa používal v strave počas pôstov, keď boli živočíšne tuky zakázané. Zvyškami semien po vylisovaní sa kŕmil dobytok. Odvar zo semena slúžil na liečenie alkoholizmu, besnoty, vredov ap. Konope sa siali obyčajne v máji v najúrodnejšej časti chotára. K ich pestovaniu sa viazali (podobne ako u ľanu) zvyky na zabezpečenie ich dobrej úrody a kvality (napr. vložením kúska slaniny, vajíčka do semena v plachtičke pri sejbe sa zabezpečovalo, aby vlákna boli biele; pozeraním na vysokú horu, aby boli vysoké ap.). Prvé sa trhali tzv. poskonné konope, poskovky (menšie tenšie samčie rastliny), keď sa z ich kvetov v júli začalo prášiť. Materné alebo hlavaté konope, matierky (samičie rastliny so semeníkmi) sa trhali v septembri. Po usušení sa spracúvali ďalej na pradivo
Materiál: