kolárstvo

kolárstvo
– drevospracujúce remeslo vyrábajúce kolesá, vozy, sane, bričky, koče, športové potreby, drevené náradie a nástroje.

Základom kolárstva je výroba kolies, známa už v neolite. Technologické postupy zahrnujú takmer všetky techniky obrábania dreva, najmä strúhanie, kresanie, točenie a ohýbanie. K zariadeniu kolárskej dielne patrila točovka (na ručný, nožný alebo motorový pohon), oberučný stolec (strúhací stolec, koník), nabíjacia stolica, hoblica (ponk) a i., zo špeciálnych kolárskych nástrojov sekery (kresačka, vydlabovačka, motyčka), rôzne oberučné nože, dláta, výtočkové vrtáky, kružidlá, píly a tokárske nože.

Drevo na výrobu kolies muselo byť dobre vysušené, húževnaté a pružné. Celé koleso sa nerobilo z rovnakého materiálu, lebo rovnorodý materiál sa zle viazal v spojoch. Na hlavu kolesa sa najviac používal dub, brest alebo klen, zriedkavo buk alebo breza od koreňa, na spice agát alebo dub, na bahry buk, brest a jaseň. Pri výrobe kolesa bolo najdôležitejšie určenie jeho výšky, ktorá závisela od funkcie voza a od krajových zvláštností. Predné koleso bolo menšie ako zadné, najmä pri vozoch používaných v kopcovitých oblastiach a na poľných cestách.

Základ kolesa tvorí hlava točená na točovke, do ktorej sa vŕtali a dlabali otvory na spice; ešte pred nabíjaním spíc sa na ňu z oboch strán nasadili menšie obruče. Na ťažkých vozoch mali všetky kolesá po 12 spíc, na gazdovských vozoch bolo obvyklé, že predné kolesá mali 10, zadné 12 spíc. Spice boli čapované do otvoru hlavy. Po bokoch čapu spice sa zarezávalo osadenie (plecká) pod uhlom, ktorý tvoril bočivosť kolesa. Bočivosť bola obvykle rovnaká ako šírka bahra. Spice a bahry sa nasadzovali na nabíjacej stolici. Bahry spájali po dve spice a navzájom boli spojené klinom. Po nasadení bahrov sa koleso sťahovalo železnou obručou (ráfom), ktorá bola menšia ako obvod kolesa a naťahovala sa na jeho navlhčený obvod za horúca. Ešte v prvej polovici 20. storočia sa používali aj vozy s neokovanými kolesami, tzv. bosáky (Orava).

Poslednou fázou výroby bolo nasadenie výtočky (buksa, puška) do hlavy kolesa – puzdra, do ktorého sa zasunula os. Pred nasadením sa v hlave vyvŕtal osobitnými výtočkovými vrtákmi otvor na výtočku. Drevená časť hlavy okolo výtočky sa ubila a natrela farbou alebo fermežou, aby kolomaž používaná na mastenie kolies nevsakovala do hlavy. Pre drevené osi sa zhotovovali masívnejšie hlavy, keďže otvor na os mal priemer do 10 cm. Železné osi sa začali vo väčšej miere používať koncom 19. storočia, na Orave ich tesne pred prvou svetovou vojnou začali používať furmani zvážajúci drevo.

V období feudalizmu sa kolári združovali do cechov (najstarší v Košiciach roku 1459), najčastejšie s kováčmi, ktorí robili kovové súčasti vozov. Najväčším strediskom kolárstva bol Pukanec, kde vyrábali vozy pre južné Slovensko a dnešné Maďarsko; predávali sa spravidla vandrovným obchodom. Širší trh zásobovali aj kolári z okolia Michaloviec.

Popri remesle existovala aj domáca výroba kolies, rozšírená na celom Slovensku, najhojnejšie na Považí, v oblasti Levočských vrchov a na Orave.

Továrenská výroba bola zriedkavá (na prelome 19. a 20. storočia A. Marschall a J. Hruska v Bratislave zamestnávali okolo 100 robotníkov). Roku 1900 bolo v slovenských župách 2 834 kolárskych dielní (majstrov) s 1 565 pomocníkmi, roku 1930 1 570 dielní s 2 331 pomocníkmi. V 19. storočí sa časť kolárov špecializovala na výrobu bričiek a kočov (kočiarníctvo), v prvej polovici 20. storočia aj na výrobu drevených karosérií. Kríza kolárstva nastala po modernizácii dopravy a po zavedení výroby nových dopravných prostriedkov. Reakciou bolo založenie Jednoty majstrov kolárov (1932). Nástupom kolektivizácie poľnohospodárstva kolárstvo stratilo trhovú základňu, zachovalo sa iba vo forme pridruženej výroby a údržbárskych prác.

Patrónmi kolárov bola sv. Katarína a sv. Eulogius.

Technika výroby:
dlabanie, hobľovanie, rezanie pílami, strúhanie, sústruženie - tokárenie, štiepanie, vŕtanie
Nástroje:
kladivo, kyjanka, obojručný nôž, obojručný stolec, pílka, sekera, sústruh na drevo, točovka, tokáreň, vrták do dreva - nebožiec, vyhňa