klobučníctvo

klobučníctvo
– remeselná špecializácia zameraná na výrobu klobúkov technikou splsťovania a formovania ovčej vlny a srsti iných zvierat.

Klobučníci zhotovovali klobúky z vlny, z textílií, niekde aj zo slamy. Existenciu výroby klobúkov dokumentujú bohaté ikonografické pramene oltárnych malieb a sôch po celom Slovensku. Ako samostatné remeslo sa klobučníctvo objavuje v dokumentoch 15. – 16. storočia. Priaznivý vplyv na rozvoj klobučníctva mal aj zvýšený chov oviec v tomto období, čo súviselo s exploatáciou horských a podhorských pastvín a s chovom nenáročného druhu ovce valašky.
V 16. storočí vzniklo 9 klobučníckych cechov (Levoča 1501, Banská Štiavnica 1530, Trenčín, Krupina 1567, Trnava 1572, Bardejov, Bratislava 1575, Prešov 1593, Banská Bystrica 1594). Na Slovensku bolo vyše 40 klobučníckych cechov. 
Podľa druhov vyrábaných klobúkov (pre krojové a spoločenské potreby Slovákov, Nemcov, prípadne Maďarov) a národnosti majstrov sa klobučníctvo v druhej polovici 16. storočia rozdelilo na klobučníctvo slovenské (uhorské) a nemecké a v 17. storočí vznikol v Komárne aj cech srbských klobučníkov.
V 16. – 17. storočí bola najväčším strediskom klobučníckej výroby Bratislava, odkiaľ sa v rokoch 1599 – 1636 vyviezlo 375-tisíc klobúkov do ostatných častí monarchie, čo súviselo aj s potrebami vojsk počas stavovských povstaní. V 18. storočí sa najväčším centrom stala Banská Bystrica. Roku 1828 bolo najviac klobučníkov v Bardejove, Kysuckom Novom Meste, Banskej Bystrici a Novej Bani. Roku 1890 bolo v slovenských župách 459 klobučníckych dielní, roku 1910 to bolo 274.
Pokusy o manufaktúrnu výrobu klobúkov sú zaznamenané už v 18. storočí, ale továreň na klobúky vznikla až v 19. storočí v Bratislave, roku 1890 v nej pracovalo 88 robotníkov. 
Patrónom klobučníkov je sv. Jakub.

Klobučníci kupovali ovčiu vlnu na jarmokoch špecializovaných na predaj vlny alebo priamo od chovateľov oviec. Kravskú srsť, ktorú miešali do ovčej, kupovali od garbiarov. Vlnu najprv čistili, potom umývali, sušili a česali (krampľovali). Pri spracúvaní vlny na klobúky sa zhotovoval fach na fachovacom stole pomocou strely a šľahorca prehadzovaním vlny do vrstvy a stlačením pomocou fachsita (vaľka). Z fachu sa zhotovovala plsť (filc) na piecke splsťovaním (filcovaním) viacerých fachov zabalených v plátne (filctuch). Medzi fachmi bolo riedke plátno (filckerňa), aby sa nesplstili dohromady. Po prvom plstení sa spájali dva fachy na filc (pokônni fach) tak, že sa rozstrapatili na okrajoch, kde sa mali spojiť, načo nasledovalo druhé plstenie (šlisovanie). Vo výrobe klobúka sa pokračovalo pacovaním (močenie v roztoku vitriola), vaľkaním na table váľkom (čím sa vytvorila štumpa), praním (rajbanie, čuchanie), formovaním štumpy na hlavu a formovanie strechy (krisa, partica) na drevených formách pomocou špeciálneho nástroja (drabajz). Tvar formy určoval konečný tvar klobúka a striešky. Potom výroba pokračovala sušením, farbením, škrobením (štajfovanie), orezaním okraja striešky pomocou špeciálnej pomôcky (kerulvagó), leštením (glancovanie) a všívaním podšívky a kožky, prípadne okraja striešky. Nakoniec sa klobúk ozdobil podľa módnych a regionálnych požiadaviek jednou alebo viacerými stuhami, prípadne šnúrkami, ktorých konce často viseli cez okraj striešky.