Ako si spomína, v jej rodine sa vyrábalo v mnohých predošlých generáciách, dokonca aj cez vojnu. Podporovanie výroby zo šúpolia sa tiahne novodobými dejinami obce Nesvady ako výpomoc tamojším obyvateľom cez odkupovanie hotových produktov. Pamätá si, ako plietla jej mama a ona jej pritom pomáhala. Ako dieťa strihala šúpolie, keď bola väčšia, mohla skúsiť samostatne vyrobiť aj céger. Mamin sortiment časom prebrala celý a nakoniec prevzala po nej aj faktorstvo. Faktorkou nesvadských výrobkýň je Mária Kesziová od roku 1982, keď mama vážne ochorela. Do dnešných dní naučila pleteniu zo šúpolia pätnásť žien, tri sú ešte stále aktívne. A otvorená je aj zaúčaniu nových výrobkýň – len mladšiu generáciu to podľa jej slov momentálne neláka. Ani vo svojej rodine nemá pokračovateľa. Ju samu výroba veľmi baví, je pre ňu potešením, miluje ju a robí to zo srdca – čo tiež zdedila po svojej mame. V sortimente má cégre, košíky, podložky a prestierania rôznych veľkostí a tvarov z tenko stáčaného šúpolia v prírodnom sfarbení aj morené. Nebráni sa však ani zhotovovaniu vzorov z novín či z fotografií. Vyrobiť vie aj šúpoľovú bábiku, čomu sa opäť naučila od svojej mamy. Vyrába pravidelne, pričom pletenie strieda tak ako iní starší Nesvadčania s prácou vo fóliovníku, kde pestuje zeleninu. Okrem výroby zo šúpolia sa rada venuje aj štrikovaniu, vyšívaniu (rišelié) a háčkovaniu. Formy na výrobky jej v minulosti dodávali z ÚĽUV-u, ale vyrobiť ich vedel aj jej manžel a vedia to aj synovia, ktorí sú vyučení stolári. Najväčší problém dnes vidí v samotnom materiáli – niet už toľko možností nazbierať si kvalitné šúpolie, hoci v poslednom čase sa objavilo semeno dlhej bielučkej kukurice, z ktorého je aj vynikajúci materiál na pletenie. Kukuricu si pestuje sama, každopádne odložené na povale má ešte šúpolie staré dve desaťročia. Roku 2005 bola za zachovávanie a rozvíjanie výroby úžitkových predmetov z tenko stáčaného šúpolia ocenená titulom majsterky ľudovej umeleckej výroby.