kaolín

kaolín
– veľmi jemná biela zemina, na ohmat suchá, s vodou sa stáva mierne plastickou.

Farbu si kaolín zachováva aj po vypálení. Je žiaruvzdorný. Vzniká väčšinou zvetraním živcových hornín. Jeho základnou zložkou je nerast kaolinit. Porcelánový kaolín má byť čo najviac plastický, pri sušení pevný, po vypálení biely. Aby sa získala požadovaná tvárna hmota, miesi sa zvyčajne niekoľko druhov kaolínu a ílov a pri liatí sa do nej pridávajú rôzne stekuťovadlá, ako je sóda alebo vodné sklo. Kaolín je základná surovina na výrobu porcelánu, keramiky, obkladačiek a žiaruvzdorných materiálov. Používa sa aj pri výrobe papiera a ako plnidlo v chemickom priemysle. Rozpustený vo vode sa môže používať ako náterová hmota.

Výraz kaolín pochádza z čínštiny: Kao-ling tchu znamená „hlina z Bieleho kopca“ a je odvodený z mena významného náleziska Kao-ling („Biely kopec“) pri meste Ťing-te v čínskej provincii Ťiang-si. Hlavným producentom kaolínu je USA (štát Georgia), medzi ďalších tradičných producentov patrí Uzbekistan, Južná Kórea, Veľká Británia, Brazília, Ukrajina a Česko, ktoré je jedným z najväčších ťažiarov kaolínu na svete. Český kaolín sa ťaží v oblasti Karlových Varov, Plzne a na južnej Morave.
Na Slovensku sa kaolinit vyskytuje v tzv. poltárskej formácii v Lučenskej a Žiarskej kotline. Kvalitný kaolinit sa ťaží v oblasti Poltára a Rudníka.

Ilustračný  obrázok použitý  z Wikipédie.

Materiál: