kamenina

kamenina

– zmes kameninových ílov upravených prídavkom iných ílov, kaolínu, živca a kremeňa.

Nasiakavosť kameniny nepresahuje väčšinou 5 %. Základnou surovinou na výrobu kameniny sú kameninové íly, ktoré sa upravujú prídavkom iných ílov, kaolínu, živca a kremeňa. Sú to plastické íly, ktoré sa vypaľujú pri teplote 1 200 – 1 300 º C a majú široký interval slinovania. Po vypálení majú rôznu farbu, ktorá závisí od prítomných prímesí. Z rôznorodého zloženia ílov možno vytvoriť kameninové výrobky rôznej textúry. Črep je dokonale spečený, nepriepustný a zvonivo tvrdý.

Na technologickej stupnici je kamenina medzistupňom medzi majolikou (fajansou ) a porcelánom.

Rozoznávame dva druhy kameniny:

tvrdú kameninu (steinzeug) – spečenú (slinnú) pri teplote 1 250 – 1 300 °C , ktorá je pokrytá soľnou glazúrou, a

mäkkú kameninu (steingut) – s nasiakavosťou vody až 5 % .

Mäkkú kameninu, bielej alebo žltkavej farby, vynašiel John Astbury v Anglicku v polovici 18. storočia ako vývinový produkt zdokonaľovania engobovej hrnčiny, soľne glazovanej kameniny a póroviny. Zdokonalil ju a jej  výrobu rozvinul Josiah Wedgwood, ktorý vybudoval prosperujúci podnik a vyrábal rôzny tovar od farebných jaspersov až po krémovú kameninu, ktorá ho najviac preslávila.

Začiatok kameninovej výroby v Rakúsko-Uhorsku je datovaný rokom 1786. Vtedy na podnet cisára Jozefa II. bola vypracovaná hmota na výrobu kameniny v cisársko-kráľovskej manufaktúre na výrobu fajanse v Holíči na Slovensku.

Neskôr vznikali manufaktúry na výrobu kameninového riadu aj inde: na Slovensku v Banskej Bystrici 1894, Košiciach 1801, Rožňave 1810, Spišskej Novej Vsi 1812, v Kremnici a Kežmarku 1815, Prešove 1817 a Muráni 1823, v Maďarsku v Pápe, Miškovci, Tate, Batizi, Nygymartone a v Holloháze. 

Materiál: