kamenárstvo
Ako stredoveká remeselná špecializácia boli kamenári združení do cechu s murármi. Združovali sa do huty, kde pod jedným staviteľom pracovalo viacero majstrov, tovarišov i učňov. Kamenárska práca obsahuje viacero činností, ktoré robili niekedy sami kamenári, ale najčastejšie sa špecializovali na jednotlivé činnosti, fázy. Bolo to lámanie kameňa v kameňolome, príprava kameňa na stavebné práce, príprava na sochárske realizácie a dekoratívne práce. Kameň na dlažobné kocky a dlažby opracovávali tesáči kameňa. Kamenári v hute osekávali kameň na dekoratívne profilované stavebné prvky a náhrobné kamene. Najnáročnejšia bola dekoratívna výzdoba kazateľníc, krstiteľníc, pastofórií a sekanie sôch, čiže kameňosochárstvo. K stavebným prácam patrila výroba prekladov otvorov v murive, schodových stupníc, sedílií, ostení okien, portálov, šambrán dverí a okien, stĺpov prútových okien, kružieb, fragmentov rebier klenby, stĺpov, pilastrov, ríms, všetko od jednoduchých až po výtvarne a technicky náročnejšie prvky stavby.
V súvislosti s rozvojom stavebných prác v 18. a 19. storočí sa zvýšil odbyt jednoduchších kamenárskych výrobkov. Kvalitnejšie kamene (žuly, vápence, trachyty, travertíny a podobne) vyskytujúce sa v prírode v rozmerných blokoch si vyžadovali dôkladnejšie a náročnejšie opracovanie, čo v miestach ich výskytu podnietilo vznik výrobných stredísk s rozvojom ľudového a remeselného kamenárstva. Ľudové kamenárstvo sa v niektorých strediskách vyvinulo na ľudové remeslo, ktorému sa v obci venovali viacerí muži, pričom kamenárske vedomosti obyčajne v jednej rodine prechádzali z generácie na generáciu. Podobne ako pre mnohé ďalšie druhy výroby bolo preň charakteristické bezprostredné spojenie ťažby suroviny s jej spracovaním a so zhotovením finálneho výrobku jednou osobou. Kamenárska výroba sa sústreďovala predovšetkým v horských a podhorských oblastiach, kde sa nachádzal vhodne spracovateľný a lámavý kameň, akým bol pieskovec, andezitový a žulový tuf a tufit, vápenec, travertín, mramor, ónyx a ďalšie dekoračné kamene.
