kachliarstvo

kachliarstvo
- remeselná špecializácia zameraná na výrobu hlinených kachlíc a stavbu kachľových pecí.

Kachlice na stavbu pecí pôvodne vyrábali hrnčiari a džbankári, vývojom kachlíc do zložitejších a ozdobnejších tvarov vzniklo nové remeslo. Spočiatku pracovali kachliari najmä pre hrady a kaštiele. Koncom 15. storočia patrila k najvýznamnejším kachliarska dielňa v Banskej Bystrici, v 16. a 17. storočí boli výrobnými centrami Košice, Sabinov, oblasti Spiša a Gemera. V 18.a 19. storočí sa kachľové pece rozšírili aj v dedinskom prostredí. V 40. rokoch 20. storočia pôsobilo na Slovensku 68 kachliarskych lokalít, z nich najvýznamnejšie boli Prešov a Banská Bystrica, Bytča, Trenčín, Hrnčiarske Zalužany, Kežmarok, Kremnica, Martin, Michalovce, Nitra, Poprad, Bojnice, Pukanec, Trnava, Žilina a ďalšie. Po roku 1918 prenikali na Slovensko továrenské kachle z českých krajín, odkiaľ sa dovážali aj suroviny.

Kachlica sa tvarovala spravidla v sadrovej forme, ručne alebo strojom, sušila sa, glazovala a vypaľovala v hrnčiarskej peci. Pri stavbe kachľových pecí sa kachle okresávali a spájali drôtikmi a hlinou. Reliéfne kachlice ustúpili v ľudovom prostredí v 30. rokoch 20. storočia hladkým glazovaným, ktoré sa z veľkej časti dovážali, a kachliari sa zamerali viac na stavbu pecí než na výrobu kachlíc. Koncom minulého storočia zaznamenalo kachliarstvo určitý rozvoj súvisiaci s využitím kachlí ako alternatívneho spôsobu vykurovania a zároveň estetického prvku v interiéri.