kachle

kachle
– kúrenisko s uzavretým ohňom.

Kachle slúžili na vyhrievanie, prípadne na prípravu a ohrievanie pokrmov. V interiéroch meštianskych domov a panských sídel na Slovensku sa začali objavovať na prelome 14. a 15. storočia. Ich rozšírenie spadá do rozhrania 15. a 16. storočia, ako to dokladajú archeologické nálezy stredovekých kachlíc.

Zavádzanie kachlí súviselo so vznikom tzv. svetlej izby (zbavenej dymu) a so zriaďovaním kuchyne, odkiaľ boli vykurované. V ľudových obydliach sa kachle uplatňovali od 18. storočia, najprv v kombinácii s pecou ako kachľový nadstavec, v 19. storočí aj samostatne. Zatiaľ ojedinelé kachle z miskovitých a komorových kachlíc pochádzajú zo Šenkvíc (15. storočie).

Forma kachlí závisela od použitého stavebného materiálu: miskovité alebo komorové kachlice, pálená alebo nepálená tehla, bahríky (hlinené oblúkovité tehlice), ojedinele kameň. Kachle z miskovitých kachlíc mali tvar kupoly osadený na murovanom podstavci (Liptov), pre kachle z komorových kachlíc bol charakteristický hranolový alebo kubusový tvar. Ukončené boli spravidla profilovanou rímsou. Kachle z bahríkov sa stavali do tvaru valca (Orava, Liptov). Od začiatku 20. storočia sa začala vo väčšej miere používať tehla (Gemer).

Fotogaléria:
Materiál:
Remeselná skupina: