kabanica

kabanica
(čuška, deštenák, gubka, guňa, halena, huňa, hunienka, kabaňa, krídlový kabát, kurtka, sukmana, sukna, suknica) – otvorený súkenný kabát, súčasť mužského i ženského vrchného odevu.

Na archaický pôvod poukazuje výskyt aj u iných národov. Najrozšírenejší bol tzv. kimonový strih bez ramenných švov, t. j. predný i zadný diel a rukávy tvorili jeden celok. Potrebné rozmery sa dosiahli nadšívaním súkna, plstenej tkaniny, ktorá sa nestrapila. Ukončenie výstrihu stojatým alebo preloženým golierom, pridávanie či absencia bočných klinov (krídla) a dĺžka (po boky, po stehná, po kolená) sa regionálne menili. Pod hrdlom sa kabanica upevňovala remencami s prackou, tkanicami alebo háčikmi s babkami.

Kabanica bola súčasťou pracovného i sviatočného zimného odevu. Ešte začiatkom 20. storočia v niektorých oblastiach slúžila viacerým členom rodiny spoločne, mužom i ženám. Ojedinele vznikli aj osobitné formy ženských kabaníc (Hont, Horehronie). V detskom odeve bola zriedkavá, chlapci ju dostali až ako 13 – 15-roční. Na pochôdzky sa nosila prehodená cez plecia, zošité rukávy slúžili ako vrecká. Prepásaná sa nosila v pracovnom odeve alebo ak bola súčasťou svadobného odevu ženícha. V polovici 19. storočia bola rozšírená na celom území, koncom 19. storočia už iba v horských oblastiach stredného a severného Slovenska s rozvinutým chovom oviec. Tu pretrvala do polovice 20. storočia najmä v odeve pastierov.

Jednoduchú kabanicu z domáceho súkna vedeli ušiť podaktorí muži v dedine, no obvykle bola výrobkom špecializovaných krajčírov, prípadne sa kupovala na jarmoku. Zhotovovala sa z domáceho bieleho, zriedkavejšie tmavého súkna (Orava, Liptov, Spiš). Používalo sa aj remeselnícke alebo továrenské biele, zriedkavejšie čierne súkno (stredné Slovensko). Regionálne špecifiky tvoril druh a farba súkna, strihové varianty, ale najmä výzdoba: šnurovanie, výšivka, lemovanie a aplikácie v rôznych farebných kombináciách.

Materiál: