Prvý košík začal tvoriť počas voľna pred štátnicami roku 1990 na rybačke na Oravskej priehrade. S kamarátom využili vŕby rastúce okolo priehrady a skúsili pliesť. Náhoda chcela, aby ich cestou domov vo vlaku oslovil človek, ktorý si myslel, že pletú podľa knihy Inšpirácie z prútia manželov Churých. Tento fakt a následné praktické rady z knihy, ktorú si zadovážil, pomohli Petrovi Jurigovi zostať aj po návrate domov pri košikárstve. Pri hľadaní informácií po Slovensku a Morave našiel viacero košikárov, z ktorých najviac sa priučil od pánov Lepieša a Moravčíka z Badína. Na začiatku 90. rokov ho cesty priviedli aj do budujúcej sa Školy ľudovej kultúry v Zaježovej, kde si ho vďaka jeho skúsenostiam, ktoré za ten čas nadobudol, vybrali za lektora košikárstva.
Práve tu možno hľadať korene jeho dnešnej košikárskej profilácie, keď je známy predovšetkým ako lektor a autor prvej slovenskej učebnice košikárstva, ktorá dostala názov Košikárstvo – premeny vŕbového prútia.
Myšlienku napísať knihu o košikárskej technológii dôkladnejšie, ako tomu bolo v dovtedy vydaných publikáciách, začal realizovať roku 1994, keď po štúdiu košikárstva aj praktickom nadobudnutí vedomostí začal mať pocit, že by bol schopný naplniť tento zámer. Jeho živobytím je práve vydávanie kníh, takže nevstupoval do neznámych vôd. Spracovať tému košikárstva podľa vlastných predstáv a vo forme, aká mu pri koncipovaní knihy vyvstávala, aby v nej bolo všetko potrebné pre rôzne štádiá pletenia, mu však aj tak zobralo trinásť rokov. Ako však sám vraví: „Moje úsilie bolo vopred dané jasnou štruktúrou knihy. Snažil som sa všetko potrebné z remesla naučiť a potom spracovať v knihe tak, aby to bolo perfektné, aby sa s tým stotožnili aj profesionálni košikári. Kniha bola teda mojou motiváciou na vlastné napredovanie v košikárstve.“
To, čo chce v knihe zachytiť, mal premyslené už na začiatku. Postupne si značil miesta, kde budú fotografie. Prelom v tempe však prišiel až roku 2001, keď začal s pletením a fotografovaním. Ukázalo sa mu, že postup pletenia a fotenia a až následného opisovania lepšie zachytáva košikársku prácu, a pri jednotlivých fázach výpletu fotil samospúšťou samého seba. Po textovom a obrazovom opísaní konkrétneho postupu prišlo na rad viacnásobné čítanie, pri ktorom posudzovali text aj iní košikári. Takto sa kniha stala veľkým kolektívnym dielom, do ktorého prispeli aj iní autori, konkrétne o histórii slovenského košikárstva Juraj Zajonc, o návrhoch a košikároch v ÚĽUV-e Janka Menkynová a o využití vŕby v záhradnej architektúre Marián Huba. Kniha vyšla roku 2007 za výdatnej finančnej podpory ÚĽUV-u.
Popri grafickej a vydavateľskej práci, ktorou sa živí, mu na praktické košikárstvo nezostáva toľko veľa času, ale jeho záujem o rozvoj košikárstva je systematický, keď je známy predovšetkým ako popularizátor košikárstva. Popri informovaní odbornej i laickej verejnosti o novinkách v košikárskom svete a vedení kurzov si aj pestuje šľachtené prútie a sprostredkúva jeho predaj. Nejde na kvantitu, skôr ho zaujíma druhová pestrosť a jeho prútniky majú výskumnícky charakter. Prútie získava vďaka svojim kontaktom s košikármi z celého sveta, testuje ho na slovenské podmienky, pričom okrem kvality prútia je preňho určujúca aj rôznofarebnosť. Pri pletení rád experimentuje a púšťa sa do neprebádaných oblastí.
Peter Juriga je pre svoju otvorenosť vďaka systematickému sledovaniu svetových trendov v košikárstve dôležitým činiteľom, ktorý podporuje povedomie o košikárstve ako aktuálnej tvorbe medzi mnohými našimi košikármi.
zobraziť
