irchárstvo

irchárstvo
– kožiarske remeslo zamerané na spracúvanie jemnejších, tenších koží (írch) a semišu.

Spracovanie kože začínali irchári tým, že ju zbavili zvyškov mäsa, blán, mastnôt, nečistoty, chlpov a srsti. Na rozdiel od garbiarov irchu robili bez triesla a bez kamenca tak, že kožu váľali aj s mastnotou. Vyrábali aj semiš (zamšu) pre potreby rukavičkárov a remenárov. Ircha sa používala na zhotovovanie výzdobných častí kožuchov a kožúškov, sediel, postrojov, rukavíc. Keďže pre vyrobené kožky bola charakteristická biela alebo svetlokrémová farba, ktorú získavali od tzv. alúnu, čiže soľného triesla, vystihuje to aj nemecké pomenovanie irchárov Weissgärber (biely garbiar) na rozdiel od garbiarov (Rothgärber), ktorých kožky mali po spracovaní červenkastú farbu.

Zmienky o irchároch sú už z roku 1563 v Bratislave. V 17. a 18. storočí boli hlavnými strediskami remesla banské mestá, kde už roku 1609 bolo 8 irchárov, v 30. rokoch 17. storočia len v Banskej Štiavnici boli štaria. Roku 1770 ich bolo v Kremnici 6, v Košiciach 5, v Bratislave a  Banskej Štiavnici po 4, v Rimavskej Sobote a Bardejove po 2. V tom čase uvádzali irchárov aj v niektorých starých strediskách kožiarskej výroby, a to v Jelšave 16, v Rajci 15 a v Ratkovej 6, ale tento údaj mohol vzniknúť aj zámenou garbiarov za irchárov. Napriek zmene módy a kožiarskej veľkovýrobe sa remeselné ichárstvo udržalo ešte aj v prvej polovici 20. storočia. Roku 1921 pracovalo na Slovensku 50 irchárov.