ihlica

ihlica
– podlhovastý predmet najčastejšie ihlovitého tvaru, prípadne ukončený hlavicou.

1. pomôcka na upevnenie a ozdobu odevných súčastí, pokrývok hlavy a účesov žien. Podľa archeologických nálezov ju Slovania poznali v 5. – 11. storočí. V ľudovom prostredí na Slovensku je doložená od prvej polovice 19. storočia. Najstarším typom bola jednostranná ihlica ukončená jednoduchou hlavicou (špendlík). Používala sa na upevnenie starých foriem zavitia hlavy (okolie Žiliny, Rajecká dolina, Kysuce). Jednostranná, okrúhla i plochá ihlica s ozdobnou hlavicou, ktorá mala funkciu šperku, sa používala na upevnenie párt, vencov (gomba, gombačka, zapínačka). Dvojstranné ploché ihlice slúžili najmä na upevnenie vlasov pri rôznych typoch ženského účesu (stredné a východné Slovensko, Slovenky v Tótkomlóši v Maďarsku). Najsvojráznejšie ploché ihlice osmičkového tvaru nosili dolnooravské ženy, často v spojení s lubkom. Ihlice zdobené najčastejšie rytím zhotovovali miestni samoukovia a kováči z kovu (meď, alpaka, pakfón, hliník, mosadz, staré alpakové alebo strieborné lyžice) i z dreva, v 20. storočí aj z plastických látok, alebo sa kupovali ako bižutérne výrobky na jarmokoch. Široká tvarová škála ihlíc na Slovensku, ojedinelá v európskom ľudovom šperku, bola determinovaná vývojovými zmenami účesu i pokrývky hlavy, ktoré podmienili aj ich postupný zánik v prvej polovici minulého storočia;

2. pomôcka na upevnenie pradiva na praslicu. Zapichovala sa do pradiva omotaného motúzom alebo stužkou, na ktorej konci bola priviazaná. Ihlice zhotovovali z medeného, mosadzného, neskôr i z hliníkového plechu (severný Gemer, Turiec, Orava), z drôtu (Horehronie) alebo ich odlievali z olova do drevených foriem (Turiec). Plechové ihlice zdobili razenými ornamentmi (srdce, vtáčik, kvety), iniciálkami vlastníčky alebo letopočtom výroby. Patrili tiež k darom lásky;

3. nástroj na pletenie (štriknódla, hornódla) a sieťovanie;

4. súčasť jarma.