hry, tanec, hudobný prejav, ľudové divadlo
Ľudové hudobné nástroje sú typickým príkladom produktov ľudovej umeleckej výroby, kde sa v jednom predmete spájajú ich úžitkové i estetické vlastnosti. Hudobné nástroje sú výsledkom uplatnenia súboru znalosti a vedomosti i praktických výrobných skúsenosti výrobcu, často v jednej osobe aj muzikanta, využívaných pri dosahovaní žiadaných zvukových vlastností nástroja, súčasne prezentujú estetické cítenie a výtvarné nadanie výrobcu uplatnené vo výzdobe nástroja.
Hra sprevádza človeka od prvých mesiacov života. Pôvod mnohých dnešných hier siaha až do stredoveku, niektorých korene siahajú do obradového zvykoslovia predkresťanského obdobia. Hry môžu byť bez slov, s textom , pesničkami, pohybom, tancom bez rekvizít a s rekvizitami. S hrou úzko súvisia aj hračky.
Zvukové a hudobné nástroje sprevádzajú ľudstvo celou jeho kultúrnou históriou.
Zvuk vyludzovaný hudobnými nástrojmi, ktorého receptorom sú sluchové orgány človeka prispôsobovali ľudia raz ľudskému hlasu, inokedy spevu vtákov, úderom či sprievodných zvukov pracovných nástrojov. Zvuky sa naučil človek ovládať, veď ich farbou, výškou i silou vyjadroval naliehavosť správy či slávnostnosť, alebo všedný pokoj a harmóniu chvíle. Pieseň menil na hudbu a hudbu na pieseň, vylepšoval techniku hry na nástrojoch, ale menil, zdokonaľoval aj zvukové i hudobné vlastnosti nástrojov tak, aby bolo jednoduchšie ich zvládnuť, mali kvalitnejší zvuk, zväčšoval rozsah tónov, ba vymýšľal a dodnes vymýšľa aj nové nástroje, aby pokryl oblasť zvukov dovtedy pre hudbu neznámych, zjednodušil ich mechaniku, konštrukciu či vylepšil zvukové možnosti. Na svete môžeme nájsť množstvo hudobných nástrojov v závislosti od podnebia, prístupu k materiálom na ich zhotovenie, reliéfu krajiny.
Okrem celosvetovo známych a rozšírených hudobných nástrojov, ktoré sú súčasťou nástrojovej výbavy profesionálnych telies klasickej i zábavnej hudby, existuje vo svete i na Slovensku množstvo jednoduchých i zložitejších zvukových a hudobných nástrojov, ktorých regionálne ba niekedy aj lokálne rozšírenie a používanie prevažne v ľudovej kultúre ich radí k ľudovým hudobným nástrojom. Niektoré z nich sú autentickými, pôvodnými nástrojmi, iné sú pozostatkom hudobných nástrojov stredovekých potulných muzikantov , zámockých či hradných hudieb, či hudobných a zvukových nástrojov hudieb, ktorých poslaním bolo posilniť bojového ducha armády, dávať signály. Spôsoby hry na týchto nástrojoch, ich ladenie, zvuk, ale i zaradenie do interpretačného celku s inými nástrojmi , teda nástrojové zloženie hudby, je špecifikom krajiny, toho ktorého regiónu, lokality či muzikanta.
Muzikanti dávajú prednosť dobrému nástroju s kvalitným zvukom a tak niet div, že sa do nástrojového zloženia ľudových hudieb postupne dostávajú aj nástroje vyrobené v profesionálnych dielňach i fabrická produkcia nástrojov vyžadujúcich hlbšie technologické vedomosti a náročnejšiu výrobu. Na takýchto nástrojoch dokážu muzikanti zahrať aj to čo sa voľakedy hralo na rôznych nástrojoch, ale farbu zvuku, vedľajšie zvuky nádychu hráča, nafukovania či stláčania mechu gájd, rozťahovania či stláčania harmoniky , tempo vymedzené možnosťami pohybu sláčika po strunách ,alebo prstov po dierkach fujary píšťaly, či gajdice, proste špecifiká tvorby zvuku, materiálu nástroja a ten muzikantský ľudský faktor sa napodobiť nedá.
Výroba ľudových hudobných nástrojov
Skúsenosti z výroby sa odovzdávajú priamo z výrobcu na výrobcu, a nielen výrobné techniky, ale i poznanie najvhodnejších surovín a ich úprava na materiály sú vari najnáročnejšou časťou prípravy výroby. Metódou skúšky a omylu prešiel aj ten najlepší výrobca, preto často aj sa výrobcami stávajú aj sluchovo nadaný muzikanti, ktorí dokážu pri dostatočných skúsenostiach z práce s materiálom vyrobiť dobrý nástroj.
Okrem toho, že ľudové hudobné nástroje si vyžadujú konkrétny materiál na svoju výrobu, niektoré sú objektom jednoduchej iné zložitejšej výzdoby. Výzdoba poväčšine nemá priamy vzťah ku zvuku, ale často tvorí rovnocennú hodnotu dobrým zvukovým vlastnostiam nástroja. Zlé zvukové vlastnosti nástroja sa však ani peknou výzdobou nezakryjú, možno potešia oko nie však ucho. Aj výzdoba má svoje špecifiká a to či už regionálne alebo špecifiká, ktorú jej vtisli jednotlivý výrobcovia. U rovnakých nástrojov okrem špecifík ladenia je to práve výzdoba, ktorá hovorí o tom odkiaľ nástroj pochádza, kto ho vyrobil. Ideálom je dobrý, pekne vyzdobený , dokonalý , kvalitný hudobný nástroj s dobrým zvukom, ktorý je nielen dobrým nástrojom, ale svojou výzdobou hovorí aj o výtvarnej kultúre krajiny svojho pôvodu, estetickom a výtvarnom cítení a zručnosti svojho výrobcu.
Ľudové hudobné nástroje sú typickým príkladom produktov ľudovej umeleckej výroby, kde sa v jednom predmete spájajú ich úžitkové i estetické vlastnosti. Hudobné nástroje sú výsledkom uplatnenia súboru znalosti a vedomosti i praktických výrobných skúsenosti výrobcu, často v jednej osobe aj muzikanta, využívaných pri dosahovaní žiadaných zvukových vlastností nástroja, súčasne prezentujú estetické cítenie a výtvarné nadanie výrobcu uplatnené vo výzdobe nástroja. Ďalším aspektom ľudových hudobných nástrojov je vzťah hudobníka k danému nástroju, poloha nástroja v komplexe ľudovej hudobnej kultúry i poloha daného nástroja v hodnotovej škále celého spoločenstva.
Takmer 200 zvukových a hudobných nástrojov zistených na Slovensku rozdeľujeme do niekoľkých skupín podľa tvorby zvuku a ďalšie členenie je podľa spôsobu dosiahnutia zvukového efektu.
1. samo znejúce nástroje- protiúderové, nárazové palice, nárazové nádoby, zvony, chrastidlá, rapotavé palice, rapkáče, drumble, doskové hry a trené tyče, dosky, nádoby.
2.Blanozvučné nástroje - kotly, jedno a dvojblanové bubny, jednoblanové stojaté bubny, motúzom trené - vábce, rotujúce - hracia škatuľka, mirlitóny voľné- hrací hrebeň, trúbové - trstinové drnčadlo. 3.Strunozvučné nástroje - jednostrunný hudobný luk, nástroje bez rezonátora- husličky, dosková citara bez rezonátora, s rezonátorom,, skrinková citara, lutny jamové- matlová basa, ozembuch , lýry; skriňové lutny s krkom- husličky s rezonančnou skrinkou, dla husle, malé oktávky, veľké oktávky, korýtkové husle, žliabkové husle, osmičkové husle, husle s dlabanými lubami, žliabková basa, oktávková basa; skrinkové lunky s krkom- dosková basa, osemhranné husle, dvojdoskové husle, ploché husle, ploché husle, plochá babička, čelo basa, kôrová basa, vyduté husle, husle, violončelo, kontrabas, diatonická rámová harfa.
4. Vzduchozvučné nástroje je ich 103 typov - voľné aerofóny - (bzučadlá, hukadlá, frčadlá, golongáš), píšťaly a trúby . Na Slovensku prevládajú nástroje ,ktoré sú nositeľmi melodickej zložky, a to vzduchozvučné nástroje- mnoho typov píšťal a sláčikové nástroje. Mnohé samo znejúce nástroje s ich rozmanitou zvukovou skladbou svedčia o zmysle pre zvukovosť a osobitnom vnímaní farebnosti hudobných prejavov. Zvláštnosť farebných kvalít hudobného nástroja je daná zvukovým zdrojom. Je dôležité či zvukovým zdrojom je chvenie struny, či ide o duté kryté, alebo otvorené píšťalové trubice, jazýčky klarinetov alebo hobojok, mohutný zvuk rohov alebo trúb. Pri samoznejúcich nástrojoch je dôležité do akej miery výrobca využíva zvukové spektrum dreva, kovu, kôry, stebiel, trstiny, hliny alebo rohoviny a ako modifikoval zvuk pri natriasaní , úderoch atp. Na Slovensku sa môžme stretnúť s rozsiahlou výrobou všetkých skupín hudobných nástrojov.
Fujara
Medzi najsvojráznejšie slovenské ľudové hudobné nástroje a zároveň unikátne i z európskeho hľadiska, patrí liranovaná píšťala - detvianska fujara. Zhotovuje sa z bazového dreva vŕtaním. Skladá sa z vlastnej dlhej hranovej píšťale s troma dierkami a z pomocnej trubice - vzduchovodu. Zruční výrobcovia ju okrem akustickej dokonalosti zdobili buď reliéfnou rezbou alebo vypaľovaním kyselinou dusičnou so štylizovaným rastlinným úponkovým dekórom. Medzi pastiermi boli obľúbené a rozšírené rôzne druhy pišťal od jednoduchých bezdierkových, nazývaných koncovka, cez šesťdierkovú píšťalu až po tzv. dvojačku. Dvojačka vznikla spojením dvoch píšťal, jednej šesťdierkovej a druhej bezdierkovej, do ktorých sa dá naraz fúkať. Vyskytovala sa na nich podobná výzdoba ako na fujarách. Medzi pastierske hudobné nástroje patria rozličné tvary rohov a trúb, ktoré slúžili predovšetkým na dorozumievanie pomocou signálov - oznámenie odchodu a príchodu stáda z paše, oznamovanie nebezpečenstva a pod. Pastierske signálne rohy boli vyrábané zo zahnutých volských rohov. Na juhovýchodnom Slovensku ich zdobili jemne vyrezávaným ornamentom alebo i aplikáciou kyseliny na dosiahnutie farebného efektu. Signálnu funkciu na salašoch plnili i kôrové trúby z jelše, viac metrov dlhé a ukrútené zo 4-5 mm hrubej kôry.
Zvonce
Samostatnú skupinu zvukových a signálnych nástrojov, ktoré pomáhajú pri pasení, tvoria zvonce. Na území Slovenska sa používali dva hlavné druhy zvoncov - liate (spiežovce) a plechové. Spiežovce - tradičného zvonovitého tvaru - bývali po obvode širšej spodnej strany zdobené reliéfnym alebo geometrickým ornamentom. V slovenskom ovčiarstve sa používali zväčša plechové zvonce rôzneho tvaru. V horských oblastiach používali zvonce celého stáda naladené na jeden hlas. Odlišné hlasy bačovia ladili vyklepávaním. Dobre vyladené zvonce boli otázkou bačovej prestíže. Ich najväčším výrobným strediskom na Slovensku bola Jelšava. Z Jelšavy ich do roku 1914 vyvážali do rôznych pastierskych regiónov Európy a aj do arabských štátov.
