Hruška

Hruška
Hruška (S,CZ, SLO); Pyrus communis L. Holzbirnbaum,Wilder birnbaum (D); poirier (F);pear (GB,USA); perastro (I);kruša (HR);grusza (PL);peral (E); körte (H);
drevo nažltlo hnedé až svetlo načervenavo hnedé, zhnedne, v starobe s hnedým , ale tiež fialovým fakultatívnym jadrom; textúra rovnomerná až ľahko fládrovaná, občas plamenitá v tangenciálnom reze, občas rýglovaná v radiálnom reze, dekoratívna; guľatinu hrušky je možné spracovávať až na konci mája, rezať na dosky sa má v kôre inak vzniká nebezpečenstvo trhlín, vyšpangľované drevo sušiť pod strechou, nebezpečenstvo napadnutia tesárikom, drevo je dobre opracovateľné , schne pomaly, zasycháva, dobre sa leští, využíva sa ako masív i dyha, ľahko sa morí, môže sa z nej vyrábať nábytok do kuchýň, obývacích izieb, kancelársky nábytok, parkety, obklady. Drevo príbuzných druhov Pyrus a Sorbus sú od seba ťažko rozoznateľné. Drevo hrušky je vhodné na drobné výtvarné práce, rezbárske práce a na intarzie.
Materiál:
Výskyt:
stredná a južná Európa, predná Ázia, Sibír, väčšinou pestovaná, uprednostňuje na živiny bohaté pôdy, ale vyskytuje sa aj na suchších stanoviskách; citlivá na zvýšenú vlhkosť; nachádzame ju na voľných stanovištiach, na okrajoch lesov, v záhradách i ako s alejovým stromom
Získavanie:
rúbaním
Popis získavania:
Ťažba len náhodná, alebo cieľavedomá pri omladzovaní sadov, rozširovaní ciest, v listnatých lesoch splanené druhy pri ťažbe na holorub
Galéria: