hrebeň

hrebeň
– nástroj na česanie vlasov a úpravu účesu.

Patrí medzi úžitkové šperky, ktoré spolupôsobili vo vývoji účesu, resp. úprave celkového zovňajšku. Používanie hrebeňa  v ľudovom prostredí (nosili ich ženy aj muži) má pôvod v mestskej móde 18. storočia. Hrebene  boli kostené, drevené, častejšie z plechu (mosadz, hliník) a rohoviny.

Kovové hrebene vyrábali príležitostní kovotepci (sami pre seba, ako ¶dar lásky), cigánski kováči, zlatníci, ale aj zámočníci a klampiari. Základný tvar hrebeňa sa vysekal, vyrezal a vyvŕtal z plechu. Hotový hrebeň sa ornamentálne dotvoril rytím, rezaním alebo tepaním (bodky, krúžky, monogramy, rozety, vetvičky, vejáriky a pod.). Rohovinové hrebne rôznej hustoty (hrebeň s hrubými zubami na úpravu účesu, hustý „všiváčik“ a podobne) vyrábali remeselníci (hrebenárstvo), prípadne  pastieri. Tradičný materiál v súčasnosti nahrádzajú nové látky, predovšetkým plasty;

2. rohovinový alebo z plastu vyrobený hrebeň obalený jemným papierom sa stáva hudobným nástrojom, ktorý patrí do skupiny mirlitónov. Hráč po jeho priložení k perám fúkaním rozkmitá papier (blanu), čím sa zafarbí zvuk vychádzajúci z jeho hrdla;

3. nástroj na čistenie a česanie hovädzieho dobytka, koní (česáky, konské hrebene);

4. nástroj na česanie pradiva. V okolí Rožňavy a Lučenca používali okrem ¶štete na prvé česanie rastlinných vláken aj 2 riedke hrebene (hrebenky). Špeciálnym druhom hrebeňov boli gracky (gräcky, hrebence, hriabky), známe zo Spiša a z Gemera. Nekvalitné vlákna, ktoré bolo možné ich použitím spracovať na tenkú priadzu, najskôr prečesali (grackali) a potom z graciek upevnených na spodnej časti stĺpika ¶praslice aj spriadali. Hrebene na česanie vlny, ktoré ohrievali v špeciálnych hlinených nádobách, sa používali zriedkavajšie (Polichno);

5. nástroj na zber lesných plodov v ¶zbernom a koristnom hospodárstve.

Materiál: