hračkárstvo

hračkárstvo
– domácka a remeselná výroba detských hračiek, najmä drevených, a nábytku na hranie.

Hračkou sa môže stať akýkoľvek predmet, ktorý dieťa vezme do rúk a ktorý prostredníctvom jeho predstavivosti získa nový zmysel. V ľudovom  prostredí to boli predmety dané prírodou (vetvičky, kamienky), predmety, ktoré pôvodne slúžili iným cieľom a boli do detských hier prenesené (napr. figúrky z betlehemov, ktoré sa ponechávali deťom na hranie i po skončení Vianoc), alebo predmety zámerne vyrábané ako hračky. Tie sa zhotovovali z ľahko spracovateľných materiálov - z dreva, hliny, kosti, korienkov, kôry, zo slamy, šúpolia, z cesta, za minimálnej pomoci nástrojov. Výber materiálov a technológií odzrkadľoval špecifickosti miestnych výrobných a výtvarných  zvyklostí, z ktorých  výrobcovia vychádzali pri domáckej alebo remeselnej výrobe úžitkových predmetov.

Stopy zámerne zhotovených hračiek siahajú do prehistórie. Medzi najstaršie na území Slovenska patria hlinené hračky – miniatúry nádob, figúrky zvierat zo 4. tisícročia pred n. l., hrkálok z 2. tisícročia pred n. l., ktorých význam bol však pôvvodne prevažne kultový (kládli sa do hrobov). Dá sa však predpokladať, že sa dostali i do rúk detí ako hračky. Predobrazom hračiek rozšírených v Európe boli antické hračky: bábiky, vozíky s pohyblivými figúrkami, píšťalky v tvare vtákov, hracie kocky. V stredoveku sa výrobe hračiek venovali kláštorné dielne, v remeselníckych dielňach vznikali hračky ako vedľajší produkt popri inom základnom sortimente. Rozvoj výroby hračiek v naturalistickej prepychovej podobe nastal v 16. storočí. Vývoj na našom území ho však akceptoval až oneskorene a hračka tu zostala dlho prostá, s črtami stredovekej i staršej tradície. Takú ju prijímali aj zámožnejšie vrstvy. Aj v 17. storočí mali vedúce postavenie v praktickom použití hračky, ktoré vychádzali z rúk domácich výrobcov alebo remeselníkov vo vidieckom prostredí – hrnčiarov, džbankárov, stolárov, tesárov, debnárov, košikárov.

Rozšírené boli predovšetkým hlinené hračky – miniatúry nádob, figúry zvierat voľne modelované z ruky, ktoré sa príležitostne vyrábali takmer v každej hrnčiarskej a džbankárskej dielni. Vo väčšom rozsahu a najdlhšie sa ich výroba zachovala v hrnčiarskych dielňach v Pozdišovciach, Pukanci, menej vo Zvolene, v Ľubietovej, Banskej Bystrici, Ľupči, v hrnčiarskych dielňach na Ponitrí, v Novohrade, Gemeri, Šariši. K intenzívnej produkcii džbankárskych figurálnych hračiek, tzv. drobesku, došlo najmä v 18. storočí, keď začali habánski džbankári porušovať nábožensky motivované zákazy modelovania figúr. Výroba hračiek sa rozvinula predovšetkým v Dechticiach, Košolnej, Stupave, Modre, najnovšie v Ľubietovej.

Drevené hračky sa hromadne vyrábali najmä v Čechách. České hračky zásobovali trh Rakúsko-uhorskej monarchie, vyvážali sa aj do alpských krajín. Na Slovensku, kde prevládala domácka výroba pre vlastnú spotrebu, sa výrobné strediská formovali až koncom 19. a najmä v prvých desaťročiach 20. storočia. Na ich podporu štát zakladal rezbárske školy, dielne a usporadúval kurzy.

Medzi najznámejšie a najväčšie strediská výroby drevených hračiek na Slovensku patrila Stará Turá a okolie, kde roku 1930 pracovalo 376 hračkárov, ďalej Kunešov pri Kremnici a Kyjatice. Hračkári v Starej Turej vychádzali z tradičnej výroby kuchynského riadu a zo sústruhovaných výrobkov. Zhotovovali najmä zobajúce sliepky, rapkáče, klepáče, píšťalky v prirodzenej farbe dreva. K obľúbenému sortimentu kunešovských hračkárov patrili pestro pomaľované vozíky s koníkmi na kolieskach, kolísky, bábiky. Hračkári z Kyjatíc nadväzovali v konštrukcii a zdobných technikách na princípy miestnej výroby ¶súsekov. Zvieratá, koníky, nábytok, fúriky zdobili ¶morením, rytým dekorom a za pomoci kružidla. Drevené hračky sa vyrábali aj v Spišskej Belej, v Liptove, v Terchovej, Žaškove, Lomnici, Novoti, Rajci. Menšie dielne boli v Štefultove, Chyzerovciach, Michalovciach, Bardejove. Hračkárske výrobky mali na trhu značný úspech. V priebehu 19. storočia a v 20. storočí ich postupne vytlačila produkcia konkurenčných priemyselných podnikov zo zvýšenou mierou strojovej výroby.

Technika výroby:
brúsenie dreva, hladenie - zarovnávanie, hobľovanie, linkový rez, odlievanie / liatie, prerezávanie a skladanie, profilovanie, razidlová výzdoba, reliéfna rezba, rezanie pílami, spájanie kolíkmi, strúhanie, štiepanie vyvareného dreva, štiepanie-kov, točenie na hrnčiarskom kruhu, vruborez, vtláčanie do formy, vylievanie, vypaľovanie, zdobenie razidlami, vypichovanie