hračka

hračka
– predmet určený na hranie, podporujúci tvorivosť a fantáziu dieťaťa.

Hračka uvádza dieťa do sveta dospelých a motivuje jeho aktivitu tak, aby sa mohlo pripraviť na život v spoločnosti, v ktorej žije. Hračkou sa môže stať akýkoľvek predmet, ktorý dieťa vezme do rúk a ktorý prostredníctvom detskej predstavivosti získa nový zmysel.

V ľudovom prostredí to boli predmety dané prírodou (vetvičky, kamienky), predmety pôvodne slúžiace iným cieľom a prenesené do detských hier  (napr. figúrky z betlehemov, ktoré sa ponechávali deťom na hranie i po skončení Vianoc) alebo predmety zámerne vyrábané ako hračky. Zhotovovali sa z ľahko spracovateľných materiálov – z dreva, hliny, kosti, korienkov, kôry, zo slamy, šúpolia, z cesta, a to za minimálnej pomoci nástrojov. Výber materiálov a technológií odzrkadľoval špecifickosti miestnych výrobných a výtvarných zvyklostí, z ktorých výrobcovia vychádzali pri domácej alebo remeselnej výrobe úžitkových predmetov.

Podľa spôsobu použitia sa hračky delia na imitujúce, k nim patria predovšetkým kópie predmetov, ktoré používajú dospelí, a prostriedkové, ktoré podnecujú pohybovú a rozumovú hru (športové pomôcky, skladačky a i.).

V ľudovom prostredí na Slovensku prevažovali hračky imitujúce, ktoré spodobovali ľudí (bábika), zvieratá, zachytávali ich v pohybe (k najrozšírenejším spomedzi nich patrili drevené pohyblivé vtáky, zobajúce sliepky), predstavovali pracovné náradie, nástroje (kuchynské, poľnohospodárske, textilné a iné), zvukové a hudobné nástroje (chrastidlá, husle, píšťalky, trúby), dopravné prostriedky (vozíky, fúriky), zbrane (luky, praky, pušky, pištole, meče).

Stopy zámerne zhotovených hračiek siahajú do prehistórie. Medzi najstaršie na území Slovenska patria hlinené hračky – miniatúry nádob, figúrky zvierat zo 4. tisícročia pred n. l., hrkálok z 2. tisícročia pred n. l., ktorých význam bol pôvodne prevažne kultový (kládli sa do hrobov), no dá sa predpokladať, že sa dostali aj do rúk detí na hranie.

Predobrazom hračiek rozšírených v Európe boli antické hračky: bábiky, vozíky s pohyblivými figúrkami, píšťalky v tvare vtákov, hracie kocky. V stredoveku sa výrobe hračiek venovali kláštorné dielne, v remeselníckych dielňach vznikali hračky ako vedľajší produkt popri inom základnom sortimente.

Rozvoj výroby hračiek v naturalistickej prepychovej podobe nastal v 16. storočí. Vývoj na našom území ho však akceptoval až oneskorene a hračky tu zostali dlho jednoduché, s črtami stredovekej i staršej tradície. Také ich prijímali i zámožnejšie vrstvy.

Aj v 17. storočí mali vedúce postavenie v praktickom použití hračky vychádzajúce z rúk domácich výrobcov alebo remeselníkov vo vidieckom prostredí – hrnčiarov, džbankárov, stolárov, tesárov, debnárov, košikárov. Rozšírené boli najmä hlinené hračky – miniatúry nádob, figúry zvierat voľne modelované z ruky, ktoré sa príležitostne vyrábali takmer v každej hrnčiarskej a džbankárskej dielni. Vo väčšom rozsahu a najdlhšie sa ich výroba zachovala v hrnčiarskych dielňach v Pozdišovciach, Pukanci, menej vo Zvolene, v Ľubietovej, Banskej Bystrici, Ľupči, v hrnčiarskych dielňach na Ponitrí, v Novohrade, Gemeri, Šariši. K intenzívnej produkcii džbankárskych figurálnych hračiek, tzv. drobesku, došlo najmä v 18. storočí, keď začali habánski džbankári porušovať nábožensky motivované zákazy modelovania figúr. Výroba hračiek sa rozvinula predovšetkým v Dechticiach, Košolnej, Stupave, Modre, najnovšie v Ľubietovej.

Významné strediská hromadnej výroby drevených hračiek boli najmä v Čechách. České hračky zásobovali trh Rakúsko-uhorskej monarchie, vyvážali sa aj do alpských krajín. Na Slovensku, kde prevládala domácka výroba pre vlastnú spotrebu, sa výrobné strediská formovali až koncom 19. a predovšetkým v prvých desaťročiach 20. storočia. Na ich podporu štát zakladal rezbárske školy, dielne a usporadúval kurzy. Medzi najznámejšie a najväčšie strediská výroby drevených hračiek na Slovensku patrila Stará Turá a okolie, kde roku 1930 pracovalo 376 hračkárov, Kunešov pri Kremnici a Kyjatice. Hračkári v Starej Turej vychádzali z tradičnej výroby kuchynského riadu a sústruhovaných výrobkov. Zhotovovali najmä zobajúce sliepky, rapkáče, klepáče, píšťalky v prirodzenej farbe dreva. K obľúbenému sortimentu kunešovských hračkárov patrili pestro pomaľované vozíky s koníkmi na kolieskach, kolísky, bábiky. Hračkári z Kyjatíc nadväzovali v konštrukcii a zdobných technikách na princípy miestnej výroby súsekov. Zvieratá, koníky, nábytok, fúriky zdobili morením, rytým dekorom a za pomoci kružidla. Drevené hračky sa vyrábali aj v Spišskej Belej, Liptove, Terchovej, Žaškove, Lomnici, Novoti, Rajci. Menšie dielne boli v Štefultove, Chyzerovciach, Michalovciach.

Hračkárske výrobky mali na trhu úspech. V priebehu 19. a 20. storočia ich postupne vytlačila produkcia konkurenčných priemyselných podnikov.