hrable

poľnohospodárske náradie na hrabanie sena, strnísk, alebo na iné poľnohospodárske práce ( hrable humenné, strniskové, záhradnicke a pod. )

V trad. hosp. inventári boli 3 druhy hrablí: senné, strniskové a humenné. Všetky sa pôvodne zhotovovali z dreva. Vyrábali ich samotní roľníci, prípadne dedinskí náturisti. Valček hrablí a zuby boli z tvrdého dreva (buk, dub, javor, klen, agát), rúčka – hrablisko z dlhého a hladkého dreva (lieska, smrek). Tvar a veľkosť hrablí zodpovedali ich funkcii. Senné hrable sa používali hlavne na hrabanie sena a krmovín, ale i pri ¶žatve (robenie a obracanie hrstí nakoseného obilia a ich ukladanie na povriesla). Dĺžka valčeka bola okolo 60–70 cm, zubov 8–10 cm, hrabliska 190–220 cm. Dĺžka hrabliska bola v horských oblastiach Slovenska, kde sa hrabalo i vo svahoch, o 25–35 cm dlhšia ako na rovinách. Strniskové (zahrabovacie) hrable sa používali na zahrabovanie strnísk, obyčajne hneď po uložení ¶snopov do mandeľov (krížov, hromádok, kôpok). Ich šírka (až 200 cm) zabezpečovala široký záber a urýchlenie práce. Valček a zuby boli masívnejšie ako na senných hrabliach , aby sa mohli po poli ťahať. Konštruované boli na ťahanie rukou alebo telom. Používali sa na väčších parcelách, preto sa zriedka vyskytovali v inventároch malých roľníkov, ktorí zahrabovali strnisko sennými hrablami. Železné, továrensky vyrábané strniskové hrable sa objavili na väčších hospodárstvach až v 1. pol. 20. stor. Humenné (úhrabkové) hrable sa používali pri mlátení obilia na vyhrabávanie slamy a pliev pri čistení obilia. Tomu zodpovedali aj ich riedke, dlhšie a pod seba zahnuté zuby. V uhliarstve sa používali na vyhrabávanie uhlia a úpravu míle uhliarske hrable. Zhotovovali sa z jaseňového dreva. Do valčeka (vangy) dlhého 50–55 cm bolo osadených 7 silnejších, 25–30 cm dlhých zubov. Špecifickým. nástrojom na lov rýb boli hrable, ktorými vyhrabávali na breh ryby nahnané na plytčinu. Boli podobné humenným hrabliam a medzi zubami mali prútený výplet.