Hrabinská Mária

Rodáčka z Bystřice pod Lopeníkem na Moravskom Slovácku, od detstva žije v Liptovskom Mikuláši. Pracovala ako zubná technička, kde sa uplatnil jej zmysel pre detail a trpezlivosť. Pre jej tvorbu je charakteristické detailné spracovanie jednotlivých figúrok. Častým námetom sú postavy z dedinského prostredia, v poslednom období sa venuje vyrezávaniu betlehemov. Svoje rezbárske kompozície podáva živelne, s uvoľneným spôsobom vyjadrenia. V detstve sa rozvinul jej vrodený cit pre drevo v spolužití s prírodou, kde sa hrávala spolu s kamarátmi. Fantázia, hravosť a úsilie vyrobiť hračky boli impulzmi na vznik jej prvých dielok. Obdiv malých i dospelých si vyslúžila, keď zhotovila rebriniačik aj s postrojom pre psíka. K práci s drevom sa vrátila, až keď jej odrástli deti a ostalo jej trochu viac voľného času. Práve v dreve zúročila svoje profesionálne skúsenosti zubnej laborantky. S citom a fantáziou, ako aj tvrdou prácou „vyslobodila“ postavy ožívajúce v jej predstavách. Zdá sa, akoby všetky postavičky dedinských žien a rozmanité motívy nosila v sebe oddávna. Drevo, najmä lipové, berie do rúk ako vzácnosť a zachytáva v ňom vzácne okamihy svojho vnútorného sveta. Práca ju napĺňa radosťou a uspokojením. V depozitoch múzeí i v súkromných zbierkach sa nachádzajú sošky, ktoré sú zhmotnením spomienok na jej detstvo a prostredie, v ktorom vyrastala, ale aj ľudí z jej okolia. Plastiky zhotovuje jednotlivo alebo ich zoskupuje do súborov postáv znázorňujúcich poľnohospodárske či remeselné postupy zanikajúcich remesiel. Osobitnou kapitolou, vyvrcholením jej tvorby sú betlehemy. Najradšej a najčastejšie používa nožík a niekoľko dlátok, ktoré súpotrebnou výbavou na vyjadrenie jej predstáv.