hálka

Dekoratívno-ochranný prvok slovenského ľudového staviteľstva predovšetkým v oblasti stredného Slovenska (Liptov, Turiec, Detva, Gemer), severozápadného Slovenska (Orava) a Spiša. Sú ukončením bubníka.

Okrem výraznej estetickej funkcie mali hálky aj dôležitú magickú funkciu – chrániť dom. Funkcie ochrany zosilňovali v niektorých regiónoch železné kované klince na vrchole hálkového stĺpika. Niekde ich účinok umocňovalo slepačie vajce položené medzi štvoricu klincov na vrchole stĺpika hálky.

Hálky tvoria zaujímavý kompozičný a výtvarný prvok slovenskej ľudovej architektúry. Upútavajú pestrosťou geometrických tvarov a ich kombinácií, ale i kombinácií geometrických tvarov s realistickými znakmi zobrazenými vo výtvarnej skratke.
Sú realizáciou ochrannej a prosperitnej mágie na konkrétnom stavebnom prvku. Popri ozdobne uložených doskách strešných štítov a ozdobne vyrezávaných štítových vetracích otvoroch tvoria jeden z mala dekoratívnych prvkov ináč striedmo postavených domov .

Technologicky sa stretávame s hálkami kresanými, rezanými pílou a tokárskymi (robenými na točovke). Technológii zodpovedá aj tvar. Zatiaľ čo pri tokárskych hálkach dominuje oblý tvar, pri kresaných je to hranatý tvar a pri rezaných je to profilovanie dosky do konkrétneho tvaru.
Hálky bývali aj farbené. Farby sa používali obdobné ako na nábytok, čiže prírodné hlinky varené s kazeínovým spojivom a zahustené ľanovou fermežou. Prevláda červená, zelená a modrá. Nanášali sa na jednotlivé tvary, pričom sa striedali.
Vrchol hálky mal v mnohých prípadoch svoju špecifickú motiviku. Prevládali motívy kvetu – tulipánu, ale aj slnka, kohúta, srdca. Najstaršie a najpôvodnejšie hálky boli v podobe piky, tulipánu, jablka, lopatky, srdca, vtáka, slnka, kužeľky a zástavky.

Štýlovo sú hálky spracované od profilovaného výrezu až po zložitú abstrakciu. Doplňujú ich zväčša tri, štyri, ale aj viaceré kované klince.

Zaujímavosťou sú kované kríže na hálkach kaplniek (Nižné Repáše).